Francúzsky ekonóm Thomas Piketty trvá na údajoch publikovaných vo svojej knihe Capital In The Twenty – First Century (Majetok v 21. storočí). Odmietol kritiku denníka Financial Times (FT), ktorý ho obvinil, že si v štatistikách, ktorými dokladá rast nerovnosti v západnom svete, vyberá len určité údaje.
Piketty si ale za svojim dielom stojí a vyzval podľa agentúry AFP britský denník, aby poskytol vlastné poznatky.
Pikettyho kniha sa stala bestsellerom najmä v ľavicových kruhoch, keď tento rok vyšla anglicky (viac informácií v článku Francúzsky ekonóm Piketty budí Ameriku zo sna). Pracuje s tézou, že súčasná hospodárska nerovnomernosť nebola od rokov predchádzajúcich prvej svetovej vojne ešte nikdy tak hlboká. A to ani napriek faktu, že v tom čase neexistovalo vlastne žiadne sociálne prerozdeľovanie a progresívne zdanenie. Mnoho amerických ekonómov to ale odmieta s poukazom na to, že Piketty predkladá údaje o vývoji len hrubých príjmov pred zdanením a bez započítania stále vyšších vládnych sociálnych transferov, čo hrubo skresľuje obraz súčasnej situácie.
„FT sa zosmiešňuje, lebo všetci jeho spolupracovníci vedia, že vysoké príjmy rastú rýchlejšie,“ povedal Piketty, ktorý prednáša na parížskej ekonomickej škole a vedie školu sociálnych štúdií. Odvoláva sa na to, že využíva internetovú databázu mapujúcu najvyššie príjmy sveta, ktorá je pravidelne obnovovaná.
Britský denník vo svojej argumentácii Pikettyho omyly prirovnal k nezrovnalostiam v diele ekonómov Harvardovej univerzity Kennetha Rogoffa a Carmen Reinhardtové o zhubnom vplyve rastu štátnych dlhov na ekonomický rast. Obaja autori museli potom vydať opravu.
Pikettyho kniha vyšla tento rok v angličtine a okamžite sa stala bibliou západného a najmä amerického ľavicového establišmentu v čele s vládou prezidenta Baracka Obamu. Pikettyho prijali v Bielom dome a na americkom ministerstve financií, ekonóm na tému neprimeranej koncentrácie bohatstva a nutnosti zvýšiť zdanenie prednáša v USA aj v Európe.
Vo Francúzsku sa predalo 100 000 výtlačkov jeho titulu a v anglofónnom svete potom 400 000 výtlačkov. Kniha so stovkami strán sa označuje za nový marxizmus, ale má aj mnoho zástancov. Je medzi nimi laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman, ktorý sa vyjadril, že niekto konečne napichol na vedecký meč konzervatívne ekonomické doktríny ničiace Ameriku. Vplyvný komentátor denníka The New York Times si myslí, že toto dielo „zmení spôsob uvažovania o spoločnosti a ekonomike“.
Pikettyho kniha, ktorá sa snaží na základe štatistík dokázať rast nerovnosti v západnom svete, obsahuje také chyby a selektívne vybrané či dokonca vyfabrikovaná dáta, že to podkopáva hlavnú tézu knihy, uviedol vo svojej analýze Financial Times.
Denník našiel chyby a neprehľadné položky v tabuľkách, na ktorých sa zakladá argumentácia celej zhruba 700-stránkovej knihy. Keď redaktori dáta očistili, ukázalo sa napríklad, že údaje z Európy nevykazujú po roku 1970 žiadnu tendenciu k rastu nerovnosti, ktorú v nich našiel Piketty.
Piketty denníku povedal, že o zásadných chybách nevie, nebráni sa ale zlepšenia svojich dát. Dodal však, že „by bol veľmi prekvapený, keby tieto zlepšenia nejako ovplyvnili základné závery o dlhodobom vývoji rozdelenia bohatstva“.
Pikettyho kniha sa snaží doložiť starý a neustále omieľaný marxistický mýtus, podľa ktorého kapitalistický systém rozširuje priepasť medzi bohatými a chudobnými. Napriek čoraz vyššej miere prerozdeľovania v západnom svete dokonca tvrdí, že nerovnosť je pre vzostup v posledných desaťročiach už väčšia ako pred prvou svetovou vojnou, teda v čase, keď neexistovalo prakticky žiadne sociálne prerozdeľovanie, ani progresívne zdanenie.
Túto tézu už skôr odmietli viacerí americkí ekonómovia. Tí poukazujú na to, že Piketty predkladá údaje o vývoji len hrubých príjmov pred zdanením a bez započítania stále vyšších vládnych sociálnych transferov, čo hrubo skresľuje obraz súčasnej situácie.