Práva na sociálne istoty sú vo svete naplnené len u približne tretiny ľudstva, upozornila ILO vo svojej správe o sociálnom zabezpečení vo svete pre roky 2014 a 2015.
„Spolu s pretrvávajúcou nezamestnanosťou, nízkymi mzdami a vysokými daňami viedli tieto opatrenia k väčšej chudobe a sociálnemu vylúčeniu,“ kritizuje odborná organizácia OSN oslabovanie sociálneho zabezpečenia v Európe. V EÚ je oslabovaním sociálnych istôt postihnutých „123 miliónov ľudí, čo je 24 percent obyvateľov, z toho veľa detí, žien, starších ľudí a ľudí s postihnutím.“ ILO poukazuje aj na to, že mnoho európskych súdov krátenie sociálnych dávok označilo za protiústavné.
Mnohé štáty zaťažili obyvateľov aj nákladmi na prekonanie globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Európania pritom už viac ako päť rokov musia čeliť menšiemu počtu pracovných miest aj nižším príjmom.
Kríza sa tým podľa expertov ILO len predĺžila. „Nízke príjmy domácností majú za následok nízku domácu spotrebu a slabší dopyt, čo spomaľuje zotavenie ekonomiky,“ varuje ILO.
Krátkodobé reformy ako reakcia na krízu potom len ďalej oslabovali vymoženosti európskeho sociálneho modelu, ktorý po 2. svetovej vojne obmedzil chudobu a podporil blahobyt, vyvodzuje ILO.
Niektoré krajiny s priemernými príjmami sa však vydali na cestu rozširovania svojich sociálnych systémov a tým posilnili prorastové stratégie, ktoré sa opierajú o podporu dopytu. Ako pozitívny príklad uvádza ILO Čínu, ktorá dosiahla takmer všeobecné dôchodkové zabezpečenie a zvyšuje mzdy. Ďalšou krajinou, ktorá v reakcii na krízu posilnila sociálne systémy, je Brazília.
Uplatňovanie základného ľudského práva na sociálne zabezpečenie je pre veľkú časť svetovej populácie stále len púhym snom. V celosvetovom meradle má podľa ILO len 27 percent ľudí prístup k rozsiahlym systémom sociálneho zabezpečenia. Iba čiastočnú alebo vôbec žiadnu sociálnu ochranu má 73 percent svetového obyvateľstva.
Chýbajúci prístup k sociálnym službám pri nezamestnanosti alebo pracovných úrazoch, v chorobe, pri tehotenstve alebo invalidite predstavuje podľa ILO v mnohých krajinách „zásadnú prekážku hospodárskemu a sociálnemu rozvoju“.
Sociálne zabezpečenie a základná zdravotná starostlivosť patria medzi základné ľudské práva od roku 1948. „Ale v roku 2014 je sľub univerzálnej sociálnej ochrany pre veľkú väčšinu svetového obyvateľstva ešte stále nesplnený,“ zhrnula zástupkyňa generálneho riaditeľa ILO Sandra Polaskiová.
Mnoho štátov podľa nej ešte v prvej fáze krízy v rokoch 2008 a 2009 na sociálne istoty bralo ohľad. Štyridsaťosem krajín, ktoré prijali konjunkturálne programy, venovali štvrtinu podporných prostriedkov, spolu asi 2,4 miliardy dolárov, na sociálne zabezpečenie.
Od roku 2010 sa ale mnoho vlád napriek potrebe ochrániť potrebné skupiny obyvateľstva unáhlene zameralo na konsolidáciu rozpočtov a výdavkové škrty, domnieva sa Polaskiová.