Zameriavajú sa ale aj na iné ázijské meny. Tvrdia to bankári, ktorých citoval denník Financial Times (FT). Údajné plány ruských firiem súvisia podľa nich s obavami, že západné sankcie by mohli ruským firmám sťažiť prístup k dolárom.
„V posledných týždňoch je na trhu značný záujem zo strany veľkých ruských korporácií o využívaní rôznych produktov v žen-min pi (oficiálny názov pre čínsky jüan) a v iných ázijských menách, a tiež o zakladanie účtov v ázijských lokáciách,“ povedal FT šéf Deutsche bánk v Rusku Pavel Tepluchin.
Generálny riaditeľ ruskej štátnej banky VTB Andrej Kostin uviedol, že jednou z „hlavných úloh“ banky je rozšíriť používanie nedolárových mien. „Vzhľadom na rozsah nášho bilaterálneho obchodu s Čínou je teraz prioritou umožniť vyrovnanie v rubľoch a jüanoch, na čom teraz pracujeme,“ povedal Kostin počas brífingu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Tento krok – otváranie účtov pre obchodovanie v jüanoch, v hongkonských alebo v singapurských dolároch – poukazuje na snahu Ruska obrátiť sa v čase napätých vzťahov s Európou viac na Áziu. Americké a európske banky po ruskom zábore ukrajinského Krymu tento rok v marci dramaticky spomalili činnosť v oblasti poskytovania úverov v Rusku. Sankcie tlačia ruské spoločnosti, aby obmedzili závislosť na západných finančných trhoch, podotkol FT.
O možnej zmene kontraktov na inú menu než americký dolár či o denominácii dlhodobých kontraktov na jüan vraj so zákazníkmi rokovala ropná divízia ruského plynárenského podniku Gazprom aj ťažobný gigant Norilsk Nickel. Kroky v tomto smere urobil aj jeden nemenovaný ruský výrobca, ktorý získava 70 percent príjmov z vývozu v amerických dolároch.
Niektorí politici naznačili, že Moskva by na západné sankcie mala odpovedať úplnou „oddolarizáciou“ svojej ekonomiky. Putinov ekonomický poradca Andrej Belousov ale uviedol, že kým Rusko nebude terčom odvetvových sankcií, ktoré by obmedzili prístup ekonomiky k dolárom, nepodnikne podľa jeho názoru žiadne kroky k dosiahnutiu „umelej oddolarizácie“.