Ich stavba má podľa neho význam iba spoločne, aby sa nezhoršila dopravná situácia v Bratislave, a zároveň v rámci jedného PPP projektu pre obmedzené použitie eurofondov a peňazí štátneho rozpočtu na dokončenie iných diaľničných stavieb. Predpokladaný termín začatia výstavby úsekov v júni 2015 treba podľa neho skrátiť na jar budúceho roka.
„Štúdia realizovateľnosti určite potvrdí, že D4 a R7 musíme stavať formou PPP projektu,“ povedal vo štvrtok Matej, bývalý poslanec za SDKÚ.
Odhadované stavebné náklady na stavbu úsekov D4 a R7 cez PPP sú podľa riaditeľa IDH okolo 1,5 mld. eur a predpokladané finančné náklady 1,125 mld. eur, čo je spolu 2,625 mld. eur. Štát by mal budúcemu koncesionárovi splácať ročne 105 mil. eur. Pri výpočte nákladov použili úrokovú maržu vo výške 3 % ročne.
„Keby sa formou PPP projektu podarilo zrealizovať D4 a R7, na žiadne ďalšie PPP projekty v budúcnosti štátny rozpočet nebude mať ani cent. Preto počúvať debaty o nemocnici formou PPP (v Bratislave) a ďalšom zadlžovaní nemá zmysel,“ tvrdí Matej s tým, že štát by si mal určiť prioritu a tá je podľa neho jasná.
Matej vzhľadom na diskusie o predraženosti PPP projektov odporúča, aby ministerstvo financií určilo maximálny úverový strop pre ich realizáciu z hľadiska dopadov na štátny rozpočet. „Štát si dnes požičiava s úrokovou mierou 1,7 % a 3 % sme odhadli ako mieru na súčasnom bankovom trhu,“ poznamenal Matej. Úrok na úrovni 6 – 7 % by podľa neho nemal zmysel.
Štát už v súčasnosti spláca koncesionárovi úsekov R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a severného obchvatu Banskej Bystrice, ktoré boli postavené cez PPP, okolo 130 mil. eur ročne. Ďalšie možnosti rozpočtu na tento účel sú maximálne 120 mil. eur za rok.
Výstavba D4 a R7 zlepší dopravnú situáciu v obciach a mestách v okolí Bratislavy. „Určite všetci obyvatelia bratislavských prímestských častí by privítali akékoľvek zlepšenie dopravnej situácie,“ povedala predsedníčka predstavenstva Asociácie realitných maklérov Daniela Danihel Rážová. Bratislava sa podľa nej už nemá ako „nafúknuť“, nie sú na to voľné veľké pozemky a výstavba sa zahusťuje, čo prináša problémy v doprave. Vybudovanie D4 a R7 by tak podľa nej pomohlo rozvoju Bratislavy.
Ministerstvo dopravy v apríli začalo užšiu súťaž na poradcu pre výber koncesionára, teda konzorcium firiem, ktoré postavia a budú prevádzkovať úseky D4 okolo Bratislavy a R7 od Bratislavy po Holice. Záujemcovia mohli požiadať o účasť do 15. mája a Úrad pre verejné obstarávanie momentálne skúma námietky.
„Už máme v rukách územné rozhodnutie na dva úseky budúcej rýchlostnej cesty R7 a očakávame, že územné rozhodnutia aj na všetky zvyšné úseky D4 a R7 budeme mať do konca tohto roku, kedy budeme môcť vyhlásiť súťaž na koncesionára,“ informoval vo štvrtok rezortný štátny tajomník Viktor Stromček. Podľa ministerstva by sa malo začať stavať na prelome rokov 2015 a 2016.
Na ministerstve si podľa neho uvedomujú dlhodobo neriešenú dopravnú situáciu v okolí hlavného mesta. „Preto presadzujeme najrýchlejší možný variant výstavby obchvatu Bratislavy D4 aj rýchlostnej cesty R7 spájajúcej juh Slovenska s Bratislavou,“ dodal Stromček.