Ruská banka môže ovplyvniť predaj elektrární

Rusmi vlastnená Sberbank Slovensko poskytla Slovenským elektrárňam ovládaným talianskym Enelom obrovský úver vo výške 870 miliónov eur. Doteraz takéto úvery poskytovali iba združenia bánk. Generálny riaditeľ Sberbank Slovensko Rastislav Murgaš pre Pravdu vyhlásil, že v prípade predaja elektrární sa k potenciálnemu kupcovi budú vyjadrovať aj oni a naznačuje, že by mohli ovplyvniť, kto by elektrárne získal. Hovorí sa najmä o záujemcoch z Česka, Francúzska, ale vylúčený úplne nie je ani ruský investor.

25.06.2014 12:00
Rastislav Murgaš Foto: ,
Generálny riaditeľ Sberbank Slovensko Rastislav Murgaš naznačil, že banka má možnosť veriteľa vyjadriť sa k zásadnej zmene, čo zmena akcionárov určite je.
debata (2)

Aké podmienky museli Slovenské elektrárne splniť, aby ste im dali taký veľký úver?
Prešli rovnakými hodnoteniami a testami ako každý náš klient, ktorý žiada o úver.

Takže ste sa hĺbkovo pozreli, ako funguje ich ekonomika.
Áno, ale skontrolovali sme aj ekonomiku ich materskej spoločnosti Enel. Na základe toho sme konštatovali, že sme ochotní poskytnúť im úver.

Aktuálne sa hovorí o predaji Slovenských elektrární. Enelu sa vraj už prihlásili viacerí záujemcovia o kúpu. Nemala by Sberbank problém so zmenou vlastníka 66 percent akcií?
Okrem dohadov a všeobecných vyhlásení nemáme informácie, že k zmene akcionárov v blízkej budúcnosti dôjde. Prípadnú zmenu by sme však posudzovali štandardne ako každý iný bankový veriteľ. Súčasťou takéhoto úverového vzťahu totiž býva aj možnosť veriteľa vyjadriť sa k zásadnej zmene, čo zmena akcionárov určite je.

Za akých podmienok ste úver poskytli?
To je predmetom obchodného tajomstva. Môžem však povedať, že úver poskytneme v troch častiach. Prvá tranža vo výške 300 miliónov bola poistená ruským EXIAR–om, čo je obdoba slovenskej Eximbanky. Tieto peniaze poskytla ruská časť Sberbank a za tieto peniaze musia Slovenské elektrárne nakúpiť jadrové palivo z Ruska. Tieto peniaze by mali byť vyčerpané v auguste.

Ďalšie dve časti už nie sú poistené?
Nie. Peniaze na tretiu tranžu poskytla tiež ruská Sberbank. Druhú tranžu poskytnú slovenská a česká Sberbank. Tieto peniaze sú určené na všeobecnú prevádzku firmy. Predbežne by mali byť peniaze z druhej tranže poskytnuté na konci septembra tohto roka. Podmienkou je, že peniaze z druhej tranže nesmú byť použité na dostavbu Mochoviec ani na nákup jadrového paliva.

Elektrárne nahradili viacero kontokorentných úverov touto veľkou pôžičkou. Dali ste im až také výhodné podmienky, aby sa im to oplatilo?
Dostali štandardné podmienky. Takéto konanie nie je nič výnimočné, Slovenské elektrárne vždy žiadali peniaze na svoje financovanie. Raz sme im peniaze poskytli my, inokedy nie. Teraz sme vyhrali my.

Finančné inštitúcie sa zrejme takýmto dopytom nebránili nikdy.
Banky vždy mali veľký apetít na poskytovanie peňazí Slovenským elektrárňam a chuť ani nestrácajú. Na druhej strane, tým že Sberbank prišla na Slovensko, stala sa významným hráčom na financovanie práve energetických projektov.

Akú úlohu v tom zohrala slovenská Sberbank?
Spolu s ruskou Sberbank sme fungovali ako aranžéri celého tohto obchodu a celý sme ho dali dokopy. Samozrejme, všetko schvaľovala Sberbank Ruska na najvyšších úrovniach. A všetky toky zo všetkých troch krajín teraz pôjdu cez Sberbank Slovensko, ktorá je agentom úveru. To je z pohľadu bankového sektora veľmi významné, lebo na Slovensku sme relatívne malá banka a pritom sme si trúfl i aj na takýto veľký obchod. Predchodkyňa slovenskej Sberbank Ľudová banka, respektíve Volksbank do energetického sektora neprenikla.

Pre Sberbank z takého veľkého úveru plynú aj riziká.
Áno, ale sú malé a platia iba vo všeobecnej rovine. Môžu však nastať riziká geopolitického charakteru. Problém by mohli spôsobiť aj relatívne nízke ceny energií. Ale v tomto prípade sú nebezpečenstvá níz­ke.

Aj napriek tomu, že nové jadrové bloky v Mochovciach sú v takom stave, v akom sú? Teda že dostavba sa predlžuje a predražuje?
V takom stave sú už dlhodobo a je otázne, či to spôsobil Enel, alebo niektoré iné faktory. Podľa našich modelov a analýz by firma nemala mať problémy so splácaním. Hlavne je potrebné Mochovce čo najskôr dostavať a spustiť.

Z vášho pohľadu by teda nebolo lepšie počkať so spustením, keďže reálne hrozí, že nová atómka bude produkovať stratu?
To je otázka skôr na Slovenské elektrárne. Ale keď je raz investícia rozbehnutá, treba judokončiť, inak sú to v podstate umŕtvené peniaze.

Prečo banky tak rady poskytujú úvery elektrárňam?
Keď hodnotíte klienta, pozeráte sa nielen na samotnú firmu, ale aj na štruktúry za ňou. Enel je významný a silný akcionár a ako taký si dnes nemôže dovoliť nechať padnúť Slovenské elektrárne, to isté sa dá povedať aj o Slovenskej republike.

Je pre Sberbank výhodnejší takýto obrovský úver ako menšie pôžičky pre bežných ľudí?
Máme politiku poskytovať peniaze vo všetkých oblastiach. Marža pri úvere Slovenským elektrárňam nie je pre nás výrazne nevýhodnejšia ako úvery, ktoré poskytujeme bežným ľuďom. V neposlednom úvere si treba porovnať, koľko hypoték by sme museli poskytnúť, aby sme ľuďom požičali 870 miliónov eur. Za takú sumu by muselo vzniknúť obrovské množstvo nových domov.

Európska centrálna banka momentálne poskytuje bankám relatívne lacné peniaze. Ako sa vyvíjajú úvery pre firmy?
Ekonomika sa postupne začína oživovať. Likvidity je na Slovensku relatívne dosť. Je však otázne, kedy sa táto politika ECB prejaví. Banky sú totiž v súčasnosti veľmi obozretné.

Dá sa hovoriť až o príliš veľkej opatrnosti, ktorá škodí celému trhu?
Túto opatrnosť nespôsobujú banky, ale samotná regulácia a administratívne bariéry. Po vypuknutí krízy bolo prijatých veľmi veľa opatrení a banky sú tlačené do určitých medzí, aby boli oveľa obozretnejšie.

Čiže pred tlačením nových peňazí by bolo lepšie uprednostniť zmenšenie regulácie?
Je pravdou, že nejaké oživenie už nastalo. Kým vlani objem úverov poskytnutých firmám klesal o dve percentá, tento rok už rastie. A Sberbank ako taká poskytla zhruba o osem percent viac úverov. Na druhej strane nás však tento systém ubíja. Všade, kde príde regulácia, vznikne problém.

Na druhej strane sa však v USA pred vypuknutím krízy banky predbiehali v tom, komu poskytnú úver, až sa to skončilo požičiavaním peňazí v podstate nemajetným ľuďom a zábezpekou boli, prehnane povedané, bezcenné domy.
Nespájal by som to. Svet si zvykol na to, že prichádzajú krízy a že hospodárstvo rastie, potom spadne a potom opäť rastie.

Vy na mieste generálneho riaditeľa elektrární – čo by ste s Mochovcami spravili?
Ja osobne by som to dostaval a spustil. Nie je nič horšie ako nedokončený projekt.

Ako dlho ešte budú podľa vás také nízke úroky na úveroch a kedy sa ekonomika pozviecha z aktuálnych kŕčov?
Posledné dva roky hovoríme, že už to klesnúť nemôže a stále klesajú. Ale myslím si, že už sme dospeli ku dnu, od ktorého sa odrazíme. Osobne si myslím, že ešte také dva, možno tri roky budú takto nízke úroky.

Takže úroky pre podnikateľov môžu byť ešte výhodnejšie? Mali by sa firmy s podpisom pod úverovou zmluvou poponáhľať alebo nie?
To závisí od toho, aký majú podnikateľský zámer. Ak je dobrý, určite by do toho mali ísť čo najskôr.

A čo refinancovanie firemných úverov? Je lepšie odísť od „starej“ banky a zobrať si nový úver?
Ak „nová“ banka poskytne lepšie podmienky, určite k nej treba prejsť.

Rastislav Murgaš (43)

Vyštudoval Fakultu strojného inžinierstva Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V roku 1996 nastúpil do spoločnosti Kablo Bratislava. O osem rokov neskôr prešiel do ČSOB, kde vykonával viaceré funkcie. Do Sberbank Slovensko (bývalej Volksbank Slovensko) nastúpil v januári 2013 na pozíciu člena predstavenstva, finančného riaditeľa a prevádzkového riaditeľa. Od septembra 2013 sa stal predsedom predstavenstva a bol poverený vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa. Ofi ciálne bol vymenovaný do funkcie generálneho riaditeľa v apríli 2014.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské elektrárne