Tvrdí to prokurista spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline Robert Nemcsics, podľa ktorého začína byť nervózna aj Európska únia. „Tento projekt je z hľadiska energetickej bezpečnosti zaradený medzi prioritné,“ vyhlásil Nemcsics. V prípade stopnutia dodávok ropy z Ruska by totiž Slovensko mohlo získavať ropu z Rakúska.
Ivan Krivosudský, predseda predstavenstva štátneho Transpetrolu zaoberajúceho sa tranzitom ropy cez Slovensko, dodal, že už v najbližších mesiacoch by mali byť zverejnené presné plány, kadiaľ ropovod povedie. „Do konca roka by mala byť stanovená trasa a môžu sa začať prípravné práce,“ vysvetľuje Krivosudský. Pôvodné plány hovorili, že trasa bude stanovená do konca roka 2013.
Jedným z dôvodov meškania prác sú protesty niektorých zástupcov samosprávy i občianskych aktivistov. Šéf združenia Nie ropovodu Miroslav Dragun tvrdí, že ropovod by mohol ohroziť obyvateľov Bratislavy. „Ropovod má mať kapacitu miliónov ton ropy ročne. Ropa je vysoko horľavá a nebezpečná pre životné prostredie. Nie je mysliteľné, aby v modernom svete išlo takéto potrubie cez husto zaľudnené územie,“ argumentuje Dragun. Predstavitelia štátneho Transpetrolu, ktorému vďaka preprave ropy do rakúskej rafinérie OMV stúpnu zisky, však toto tvrdenie odmietajú. Dôvodom má byť podľa nich viacnásobná ochrana ropovodu i najmodernejšie technológie použité pri stavbe a prevádzke.
Vlna kritiky na kroky vlády predĺžiť ropovod Družba až do Rakúska sa zniesla aj spomedzi zástupcov samosprávy. Z analýzy, ktorá stavbu zdôvodňuje, totiž vyplýva, že najvýhodnejšie bude, ak ropovod bude umiestnený pri diaľnici D1 medzi Veľkým Bielom a Petržalkou. Následne má pokračovať buď popri chránenom Pečnianskom lese, alebo tiež chránenom Starom háji. Hovorca bratislavského magistrátu Ľubomír Andrassy bol v minulosti zaskočený informáciou, že vláda sa má analýzou zaoberať. Pritom v dokumentoch sa píše, že všetky postupy budú realizované v úzkej súčinnosti s mestom, mestskou časťou Petržalka či Bratislavským samosprávnym krajom. „Je prekvapujúce, že súčasná vláda ide v koľajach tej predchádzajúcej, keď o takej dôležitej a zároveň citlivej téme ide rokovať bez toho, aby poznala postoj hlavného mesta a iných dotknutých samospráv,“ podotkol vtedy Andrassy a dodal, že primátor Milan Ftáčnik už v minulosti prezentoval svoje negatívne stanovisko k vedeniu ropovodu cez stred Bratislavy a najhustejšie obývané časti mesta.
V minulosti sa zvažovala ešte trasa cez Malé Karpaty a Záhorie, ktorá však bola zamietnutá pre jej veľkú dĺžku a s ňou súvisiace vysoké náklady.
Občianskym aktivistom prekáža aj fakt, že za vybudovanie majú platiť všetci občania Slovenska. „Ropovod bude určený najmä pre dopravu ropy do Rakúska, aby tamojšej rafinérii mohli stúpať zisky. Prečo teda výstavbu nezaplatia Rakúšania?“ pýtal sa Dragun. Šéf Transpetrolu však podotýka, že vďaka doprave ropy do Rakúska sa zvýši prílev peňazí aj do slovenskej kasy. „Ropovod Družba v súčasnosti nie je naplnený na sto percent, pričom za opravy a údržbu je potrebné platiť, akoby bol vyťažený úplne. Je preto v našom záujme zvýšiť prepravu, aby sme mohli zvýšiť tržby,“ vysvetlil Krivosudský.
Transpetrol v súčasnosti dopravuje ropu najmä do bratislavského Slovnaftu. Ročne tam dodá asi 6,5 milióna ton čierneho zlata. Ďalšie štyri milióny prepravuje cez celé Slovensko až za západné hranice. Toto číslo by nemalo klesnúť počas najbližších dvoch rokov. Včera totiž firma podpísala so spoločnosťou Česká rafinérská dodatok k zmluve na roky 2015 a 2016. Kapacita ropovodu Družba je asi 15 miliónov ton ročne.