Mersch tiež upozornil, že ECB teraz síce nevidí bezprostredné riziko deflácie, ale počíta s dlhým obdobím veľmi pomalého rastu spotrebiteľských cien. ECB podľa neho chce naďalej usilovať o dosiahnutie svojho inflačného cieľa, podľa ktorého by sa medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien malo držať tesne pod dvoma percentami.
V máji klesla medziročná miera inflácie v eurozóne na 0,5 percenta z aprílových 0,7 percenta. Už dlhšie ako pol roka sa tak drží pod jedným percentom, teda v oblasti, ktorú šéf ECB Mario Draghi označuje za nebezpečnú zónu.
ECB začiatkom júna v snahe odvrátiť defláciu znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na nové rekordné minimum 0,15 percenta. Jej depozitná sadzba sa navyše po prvýkrát dostala do zápornej hodnoty.
Centrálna banka pristúpila aj k novým nekonvenčným opatreniam na podporu ekonomiky, ktoré zahŕňajú ponuku veľmi lacných pôžičiek pre komerčné banky.
Deflácia obvykle zvádza spotrebiteľa k odkladaniu výdavkov a podniky k odkladaniu investícií pre očakávanie nižších cien v budúcnosti. To podkopáva hospodársky rast a zamestnanosť. ECB začiatkom júna predpovedala, že ekonomika eurozóny v tomto roku stúpne len o percento, zatiaľ čo v marci počítala s rastom o 1,2 percenta. Budúci rok by mal rast zrýchliť na 1,7 percenta.