O otáznikoch nad jej kvalifikáciou písal denník Pravda už v novembri 2006. Kritike vtedy čelil generálny riaditeľ podniku a predseda predstavenstva Ivan Gabriel, ktorý pre ňu žiadal výnimku z požadovanej praxe. Odvtedy sa však zmenilo len málo.
„Vysokoškolský diplom nemám ani vysokú školu nenavštevujem,“ priznáva Juráková. „Mám ale viaceré certifikáty, ktoré som získala napríklad na kurzoch podvojného účtovníctva, manažérskej ekonomike či kalkulačnom systéme podniku,“ dodáva. Či už má aspoň maturitné vysvedčenie však odpovedať nechcela.
Po tom, ako sa na podnet čitateľa o prípad aktuálne opäť začal zaujímať denník Pravda, sa vedenie teplárne rozhodlo po rokoch konať. Zdá sa, že prísť by mohla systémová zmena, ktorá by v prípade rozšírenia aj na ďalšie štátne podniky mohla predísť podobným otáznikom nad primeranosťou kvalifikácie ľudí v rôznych pozíciách.
„Trnavská teplárenská aktuálne pripravuje interný predpis, ktorý bude obsahovať kvalifikačné požiadavky a požiadavky praxe na príslušné pracovné pozície,“ vyhlásila hovorkyňa Fondu národného majetku Miriam Žiaková s tým, že vzdelanie si budú musieť doplniť aj ľudia, ktorí majú nižšie ako požadované vzdelanie.
„Súčasné vedenie nemalo žiadnu právnu oporu na ukončenie pracovného pomeru s niektorým zo zamestnancov pre nedostatočnú kvalifikáciu, ak si riadne plnili svoje pracovné povinnosti, boli prijatí do zamestnania počas predchádzajúcich vedení spoločnosti a v období, kedy takýto predpis v spoločnosti platný nebol,“ dodala hovorkyňa akcionára firmy.
Už počas prvej Ficovej vlády sa totiž nad Jurákovej pozíciou v štátnej trnavskej teplární, v ktorej mali vplyv najmä nominanti SNS, vznášali viaceré otázniky. Juráková sa totiž pri nástupe do zamestnania preukázala falošným vysvedčením. Prípadom sa zaoberala aj polícia, skutok však už bol premlčaný, a tak vyšetrovateľ stíhanie zastavil. O Jurákovej hovorilo aj predstavenstvo podniku, ale nijaký konkrétny výsledok nebol prijatý.
Jurákovej sa zastával vtedajší šéf podniku Ivan Gabriel. Vedenie firmy pritom malo vtedy k dispozícii vyjadrenie riaditeľa Gymnázia Jána Hollého v Trnave, z ktorého vyplývalo, že maturitné vysvedčenie bol falzifikát. Samotná Juráková v osobnom dotazníku pri nástupe do podniku ako najvyššie vzdelanie uviedla vyučenie v odbore kuchárka – servírka. Aj akcionár firmy, Fond národného majetku, prípad v minulosti zmietol zo stola. Ako dôvod uviedol, že obvinenie nebolo vznesené voči nikomu.
Pochybnosti o nomináciách ľudí do teplárne sa často objavovali aj v minulosti. Napríklad v roku 2006 prišla do predstavenstva firmy vtedy 23-ročná dcéra poslanca za SNS Kristína Ďuračková. Počas Radičovej vlády zasa strana Most chcela dosadiť do predstavenstva Ruženu Lovasovú, ktorá bola počas prvej Ficovej vlády nominantkou Smeru v Bratislavskej teplárenskej na pozícii podpredsedníčky predstavenstva a vo firme zároveň šéfovala ekonomike. Bratislavskí teplári počas jej pôsobenia dali dar stotisíc korún plastickému chirurgovi. Lekár v Brne skrášľoval aj bohaté Slovenky. Lovasová to ohodnotila ako „obyčajný dar lekárovi“. Šéf Mostu Béla Bugár po kritike danej nominácie návrh stiahol.