Slovenské a rumunské elektrárne sú na predaj

, 11.07.2014 20:00, aktualizované: 13.07.2014 16:00
Pavol Pavlis
Štát má nepriame páky, ako môže predaj Slovenských elektrární ovplyvniť, hovorí minister hospodárstva Pavol Pavlis. Autor: ,

Nový minister hospodárstva Pavol Pavlis je zaskočený postupom talianskeho Enelu, ktorý už odsúhlasil zámer predať podiel v Slovenských elektrárňach. Okrem toho spoločnosť odsúhlasila predaj aktív v Rumunsku. Minister tvrdí, že napriek verdiktu predstavenstva Enelu o tom zatiaľ oficiálnu informáciu nemá. Predaj aktív na Slovensku a v Rumunsku je súčasťou širšieho plánu predaja aktív v hodnote 6 mld. eur. Tento program sa začal v roku 2013 a jeho cieľom je zníženie dlhu spoločnosti. Predaj rumunských a slovenských aktív by mal spoločnosti Enel priniesť 4,4 mld. eur.

Ako vnímate rozhodnutie talianskeho Enelu, že 66 percent akcií Slovenských elektrární môže zmeniť majiteľa?
Zatiaľ sa takáto informácia ku mne oficiálnou cestou nedostala. Žiadne písomné stanovisko k predaju akcií a garanciám pokračovania výstavby Mochoviec zatiaľ ešte nemáme.

Podľa exministra hospodárstva Tomáša Malatinského bude mať Slovensko ako 34-percentný akcionár predkupné právo v prípade predaja. Budete presadzovať uplatnenie tohto nároku?
Ešte nemáme podrobnú informáciu z akcionárskej zmluvy, aké sú naše možnosti pri tomto predaji. Štát má však nepriame páky, ako môže predaj ovplyvniť.

Horúcou témou je aj meškanie dostavby novej atómky v Mochovciach. Už máte analýzu od Slovenských elektrární, v ktorej má byť uvedený záväzný termín spustenia elektrárne a konečná cena za dostavbu?
Zatiaľ nie. Na rokovaní s vedením firmy som sa na túto správu pýtal. Mali by sme ju v blízkej dobe dostať, elektrárne však tvrdia že momentálne prekladajú túto správu z angličtiny do slovenského jazyka.

Vy však angličtinu ovládate a mnoho zamestnancov ministerstva tiež.
Áno. Ale elektrárne nám ju chcú dať v slovenčine.

Predstavitelia ani nenaznačovali, kedy by mohli nové bloky spustiť?
Posun oproti plánom avizovali, ale konkrétne by som sa k tomu nechcel vyjadrovať, kým to nie je napísané čierne na bielom. Dohodli sme sa, že keď ju dostaneme, urýchlene ju podrobíme analýze. Toto je práca pre odborníkov. Ja nie som odborník na jadrovú energetiku, takže ťažko by som to vedel vyhodnotiť. Naším záujmom je čo najrýchlejšia dostavba Mochoviec.

Čo poviete na to, ak tam bude napísaná informácia, že spúšťanie sa začne až koncom roka 2016?
Samozrejme budeme väčšinového akcionára tlačiť do opatrení na skrátenie výstavby, lebo čím dlhšie to bude trvať, tým to bude drahšie. Ale pri výstavbe atómovej elektrárne niektoré urýchlenia nemusia byť šťastné.

V Slovenskom plynárenskom priemysle je nové predstavenstvo už viac týždňov. Máte prvé informácie, čo sa vo firme po prechode do vlastníctva štátu bude diať?
V prvom rade budú využívať výhodu úplnej kontroly nad cenami plynu, keďže tá spoločnosť pripravuje podklady pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý stanovuje maximálnu cenu plynu. Takisto sa otvára priestor pôsobenia SPP aj na iných trhoch, napríklad v Českej republike. Samozrejme spoločnosť bude musieť prejsť reštrukturali­záciou, keďže bude vykonávať iné činnosti ako pred prechodom na štát. Takže určite dôjde aj k organizačným zmenám, pretože administratíva je prebujnená. Budeme sa o to zaujímať, ale je to kompetencia predstavenstva.

Bude SPP dodržiavať záväzok udržiavania cien aj v prípade razantného zdraženia cien na trhu?
Predpokladáme, že v priebehu budúcich dvoch rokov ceny pre domácnosti klesnú o dvojciferné číslo, čiže najmenej o desať percent. Možno aj viac, ale to už je vec rokovaní. Preto čoskoro šéf SPP odíde na rokovania o dodávkach plynu na roky 2015 a 2016. Určite tie rokovania nebudú ľahké. Ja by som však v dohľadnom čase tiež chcel vycestovať do Česka, na Ukrajinu či do Ruskej federácie. Ak by na Ukrajine nastali nejaké problémy, chcem mať s mojimi partnermi osobné kontakty, aby sme mohli priamo reagovať a kontaktovať kolegov.

Líšia sa vaše predstavy o chode ministerstva hospodárstva od plánov teraz už exministra Malatinského?
Ministerstvo má vo svojich kompetenciách veľa oblastí – od energetiky, cez výkon akcionárskych práv až po správu majetku štátu či zahraničný obchod. Chcem v prvom rade zefektívniť činnosť rezortu a chcem, aby bola viac intenzívna.

Ako sa to má prejaviť v praxi?
Musí sa to prejaviť tým, že ministerstvo bude viac komunikovať s inými rezortmi a presadzovať si svoje záujmy. V minulosti sme nedoťahovali niektoré svoje kompetencie do konca – pripravili sme veľké množstvo strategických dokumentov z oblasti podnikateľského prostredia alebo hospodárskej politiky, ale nevedeli sme ich presadiť. Niektoré rezorty nám tieto zámery vracali naspäť. Pripravili sme 60 opatrení pre podnikateľov, ale do života sa dostalo iba 20. Budem preto klásť väčší dôraz na komunikáciu s ministerstvom financií, spravodlivosti či sociálnych vecí a rodiny.

Dôvod bol zrejme v tom, že minister Tomáš Malatinský nebol členom Smeru.
V porovnaní s mojím predchodcom mám výhodu, že už viac ako 10 rokov poznám všetkých ministrov, štátnych tajomníkov a môj vzťah s nimi je nadštandardný. Budem si preto môcť dovoliť viac s nimi bezprostredne komunikovať a hľadať riešenia.

Čo by sa malo v reálnom živote prejaviť ako prvé?
Asi 1 100 predpisov zaťažuje podnikateľov na Slovensku. Chceme takúto záťaž odbúrať.

Ako konkrétne sa to odbúravanie má prejaviť v reálnom živote? Viacero vašich predchodcov hovorilo, že je to problém, ale to číslo sa ešte stále nezmenilo.
Konkrétne to zatiaľ nepoviem. V prvom rade chcem začať komunikovať s Podnikateľskou alianciou Slovenska, zamestnávateľskými zväzmi. Od nich chcem počuť, čo ich najviac trápi. Aby som zbytočne nehľadal podnety, ktoré už niekto má. Ale na druhej strane od nich budem chcieť aj podporu, aby som nebol sám pri presadzovaní ich podnetov.

Rebríčky hodnotenia však podnikateľské prostredie na Slovensku poslali pod Seychelly či Keňu.
Zhodou okolností obe krajiny som navštívil, takže asi viem posúdiť aj úroveň školstva, čo bol jeden z parametrov pri prieskumoch. Neviem si predstaviť porovnanie ôsmaka zo Slovenska so žiakom v týchto krajinách. Ale, samozrejme, nechcem ich zľahčovať, určite máme čo zlepšovať.

Ako je teda možné také zlé hodnotenie?
Keď sa robila vzorka, zo 600 živnostníkov svoje odpovede na Slovensku odovzdalo päťdesiat. Z 250 podnikateľov odovzdalo tiež päťdesiat. Asi tam bude základ tohto problému. Ale aj ja som dlhé roky podnikal, takže si trúfam povedať, že to na Slovensku naozaj nie je horšie ako v Keni.

Napriek záujmu niektorých firiem o príchod na Slovensko je ešte stále v mnohých priemyselných parkoch je veľa voľného miesta.
Lebo v minulosti vzniklo zbytočne veľa priemyselných parkov. Ale samozrejme každému novému investorovi ponúkame prioritne priemyselné parky, lebo ich chceme naplniť. A verím, že sa počet nových investorov ešte zväčší, lebo ich plánujem navštevovať tak, ako som to už niekoľkokrát spravil.

Máte už vyhliadnuté konkrétne firmy, ktoré by ste na Slovensko chceli prilákať?
Už som rokoval s niektorými investormi z Nemecka, lebo sú pre nás veľmi dôležití. Prinášajú zvyčajne technológiu s vysokou pridanou hodnotou. V druhej fáze sa chcem orientovať na investorov, ktorí už sú na Slovensku etablovaní a vieme, že chcú rozširovať výrobu. Budúci týždeň budem mať stretnutie s vedením PSA Peugeot Citroën Nedávno oznámili že budú rozširovať výrobu. Chceme, aby tá investícia skončila na Slovensku.

Navštívite aj Južnú Kóreu?
Áno. Firmy z tejto krajiny majú veľký potenciál a niektoré už na Slovensku pôsobia – napríklad Samsung či Kia. Bolo by škodou nevyužiť referencie od týchto spoločností.

Tesne po vašom nástupe sa prevalila informácia, že šalianske Duslo zrejme dostane od štátu 58-miliónovú pomoc, aby časť výroby zostala na Slovensku a nesťahovala sa do Česka či Nemecka. Pritom jeho majiteľ Andrej Babiš je váš dlhoročný známy. Je na mieste, aby dostal za takýchto podmienok najvyššiu možnú pomoc? Nie je to konflikt záujmov?
Mal by som takúto žiadosť roztrhať a hodiť do koša len preto, že sa poznám s pánom Babišom? Zatiaľ tento projekt investície vo výške 300 miliónov eur, ktorý zaručí prácu pre zamestnancov na ďalších dvadsať až tridsať rokov, nebol vyhodnotený v Bruseli. Ak príde pozitívne stanovisko, nemám najmenší dôvod nepodpísať žiadosť. Veď ako by som vysvetlil 800 ľuďom v Šali a okolí, že štát neposkytne pomoc len preto, že sa poznám s majiteľom. Zaráža ma však, že Slováci nie sú hrdí na takého topmanažéra, ktorý je na vysokých priečkach svetového rebríčka. Nie je to žiadny trestanec ani mafián. Veď úspešne podniká a platí vysoké dane v Česku i na Slovensku.

Ako často sa stretávate s Andrejom Babišom?
Naposledy som ho videl asi pred rokom a pol, keď rokoval u vtedajšieho ministra hospodárstva. Odvtedy som s ním nemal žiadny kontakt, videl som ho iba v televízii.

Medzi vašimi úlohami je aj zrušenie Fondu národného majetku. Alebo skôr premenovanie?
Hovoríme o skončení činnosti fondu. Tento týždeň prezident podpísal zákon, vďaka ktorému by mal nastať od prvého augusta prechod akcií energetických firiem na ministerstvo hospodárstva, akcie letiska sa presunú na ministerstvo dopravy a pripravuje sa aj prechod burzy cenných papierov na ministerstvo financií. Takže fond by mal svoju činnosť postupne utlmovať a k prvému januáru 2016 by mal ukončiť svoju činnosť.

Fond má tiež množstvo súdnych sporov. Jedným zo žalobcov ste v minulosti boli aj vy, keď firma Port Service žiadala odškodnenie vo výške 50 miliónov eur.
Neviem, ako ten spor dopadol, ja som z tej spoločnosti odišiel v roku 2005 alebo 2006.

Nevlastníte ani jej akcie?
Nie, predali sme ich českej spoločnosti, ktorá bola jedným z akcionárov. Neviem, či v tomto spore pokračuje.

Na záver o niečo ľahšia téma. Dvaja vaši predchodcovia boli veľmi skúsení námorní kapitáni. Aj vy sa venujete jachtám?
Bol som trikrát na dovolenke s partiou na jachte. Bol to veľmi príjemne strávený čas, ale nemôžem povedať, že by to bolo moje hoby. Momentálne mám iné priority. Navyše mi môj rodinný život neumožňuje, aby som s malými deťmi išiel na jachtu. Asi by som ich musel priviazať o kormidlo, aby som sa nebál, že spadnú do vody (smiech).

Takže máte radšej klasické dovolenky s ležaním na pláži?
To zas nie. Veľmi mám rád teplo a rád si oddýchnem pri mori. Ale som rád, keď mám možnosť spoznať krajinu, v ktorej som. V zime si zasa rád zalyžujem a trávim čas na horách.

Počas tohto leta asi voľno naplánované nemáte.
Mám zaplatenú dovolenku na september. Uvidím, ako sa vyvinie situácia. Úplne bez dovolenky nebudem, cez Veľkú noc som bol pri mori. Počas leta chcem spraviť všetko preto, aby ministerstvo po prázdninách fungovalo podľa mojich predstáv. Veď mám do skončenia funkčného obdobia zhruba osemnásť mesiacov.

Pavol Pavlis (53)

Získal vysokoškolský diplom v roku 1984 na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval odbor Automatizované systémy riadenia technologických procesov. Po promóciách nastúpil do žilinského Výskumného ústavu výpočtovej techniky. V roku 1990 nastúpil do podniku zahraničného obchodu Sluvis a o dva roky neskôr začal šéfovať spoločnosti Port Service Bratislava. V roku 2003 sa stal členom Dozornej rady Fondu národného majetku a počas prvej Ficovej vlády bol poslancom Smeru v Národnej rade, kde pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. V druhej Ficovej vláde sa stal štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Do ministerského kresla si sadol 3. júla 2014.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovenské elektrárne #Enel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku