Stačí prísť s nápadom, a ak je dobrý, autor môže dostať od podnikateľov v akcelerátore 15-tisíc eur na 2-mesačný prieskum, či by sa nápad dal pretaviť do úspešného biznisu. Ak sa ukáže, že áno, autor nápadu dostane výmenou za akcie vo svojej firme ďalšie zdroje na rozbeh skutočného podnikania. Dobrých nápadov však nie je veľa, a aj samotný akcelerátor je len firma, ktorá chce mať biznis. Ivan Debnár, ktorý je jedným zo zakladateľov prvého akcelerátora na Slovensku, v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že v začiatkoch zvyčajne až 95 percent projektov neuspeje.
Čo vlastne akcelerátor predstavuje?
Je to program, v ktorom pracujú začínajúce tímy pod vedením profesionálov. Je mnoho šikovných ľudí, hlavne na Slovensku, ktorí možno aj nosia v hlave nejaký novátorsky biznis nápad, alebo dokonca ho už majú rozpracovaný v počítači či na papieri, ale nikdy ho nezrealizujú, lebo nemajú odvahu. Akcelerátor im pomôže nielen po tej odbornej stránke, ale aj finančnej.
Prečo nemalo Slovensko dosiaľ akcelerátor pre startupy?
Začínajúcich podnikateľov sme, a nielen my, podporovali aj doteraz. Snažili sme sa im prinášať stretnutia s mentormi, vzdelávať, viesť ich k tomu, aby nerobili všetky začiatočnícke chyby, ktoré sme kedysi robili my sami. Tlačili sme ich a stále tlačíme k tomu, aby svoj projekt čo najrýchlejšie dostali k zákazníkom na trh. No až teraz od septembra však spúšťame prvý formalizovaný akceleračný program pre startupy, ktorý bude mať jasnú štruktúru. Ide o koncept, ktorý už roky funguje v zahraničí, a v našom poňatí má niekoľko fáz. Od počiatku rozvíjania idey až po samotnú realizáciu. Výber ľudí do akcelerátora budeme robiť dvakrát do roka. Teraz v septembri a potom až na jar.
Do akcelerátora sa dostanú len tí, čo už majú nejaký nápad?
Akcelerácia slúži na to, aby sme produkt dostali na domáci či zahraničný trh. Nie je to brainstorming, kde si hádžete v kruhu loptičku a snažíte sa niečo kreatívne vymyslieť. Do akcelerátora chodia ľudia, ktorí už nosia v hlave nápad a aj to, ako by ho chceli zrealizovať.
Na základe čoho si budete vyberať tímy, ktoré potom môžu v akcelerátore rozvíjať svoj produkt?
V prvej fáze projektu sme pripravení prijať úplne každého. Môže to byť niekto, kto práve skončil školu a má nápad na skvelý biznis, alebo niekto, kto už päť rokov zarezáva v nejakej firme od rána do večera, ale má pocit, že by niektoré veci vedel robiť inak, efektívnejšie. Väčšinou sú to ľudia, ktorí cítia, že majú v bežnom zamestnaní nevyužitý vlastný potenciál. Poskytneme im aj tzv. zásobníkové nápady, ktoré naši partneri dávajú na stôl. Spolu s nimi budú rozoberať témy, hľadať príležitosti. V prvej fáze pôjde o večerné workshopy. Počas prvého mesiaca budú môcť potenciálni budúci podnikatelia v akcelerátore rozvíjať svoju myšlienku, zoznámia sa so startupovým prostredím. Majú mesiac na to, aby zistili, či ich tento startupový svet bude napĺňať. Mnohí si totiž myslia, že je to o sedení v hojdacích kreslách a hraní hier, ale je to veľmi náročné.
V čom?
Začiatky podnikania sú veľmi náročné. Pozná to každý podnikateľ. Toto je ale veľmi špecifická oblasť. Pracujete od rána do večera, aj víkendy. Musíte veľa cestovať. Prichádzate na trh s niečím novým, čomu skoro nikto neverí. Sú to v začiatkoch veľké obete, hlavne, keď už máte vlastnú rodinu a deti. Vymeníte stabilný príjem za neistú budúcnosť.
Takže vy umožníte, aby si niekto nápad v akcelerátore otestoval, doladil ho a prípadne mu dáte výmenou za akcie kapitál na rozbeh biznisu. Odkiaľ máte na financovanie projektov peniaze?
Náš program je financovaný z privátnych zdrojov a taktiež z európskych fondov.
Podľa čoho určujete, že je produkt dobrý a má potenciál preraziť na trhu?
V ideálnom prípade na to príde aj človek, ktorý produkt vymyslel. My sa im snažíme ukázať, akými spôsobmi si môžu overiť, či to má potenciál, alebo nie. Mentoring, teda vedenie, je pri týchto začínajúcich podnikateľoch veľmi dôležitý. Niektorým projektom sa stávalo, že si zakladatelia všetko sami naprogramovali a vymýšľali po večeroch doma ako produkt nastaviť, a nakoniec po roku zistili, že to vlastne už bolo vymyslené. Ešte horšie je, keď zistia, že za ich produkt nechce nikto zaplatiť alebo ho ani používať. Sledujeme trendy, vieme, o čo je záujem. Aj my sme len ľudia, aj my sa dokážeme mýliť, no máme viac skúseností na to, aby sme vedeli odhadnúť potenciál a záujem o produkt.
Z akej oblasti sú vo väčšine tieto projekty?
Prevažujú internetové projekty. On-line biznisu aj my sami najlepšie rozumieme, v tejto oblasti vieme ľuďom najlepšie pomôcť. Tento biznis má výhodu v tom, že sa nám dá aj zo Slovenska za relatívne rýchly čas a za pomerne nízke náklady preraziť napríklad v USA.
Koľko z projektov zanikne po prvom mesiaci?
Je to veľmi individuálne. Pri startupoch platí, že čím viac zlyháte, tým bude váš budúci projekt o to úspešnejší. Najlepšie sa učí na vlastných chybách a ešte v začiatkoch, keď neprídete o veľké sumy peňazí. Nevyjde vám nápad, nebude oň záujem zo strany zákazníkov či investorov? To všetko vás naučí, kde by ste sa mali zlepšiť a skúšať to odznova. Väčšina začínajúcich podnikateľov sa nevzdala po neúspechu, a nebol len jeden. Len malé percento z neúspešných si povie, že na to nemá a neskúša to ďalej.
Spomínali ste začiatočnícke chyby. Ktoré robia začínajúci podnikatelia najčastejšie?
Pri týchto startupoch, ktoré majú priniesť na trh niečo nové a inovatívne, je to trošku odlišné ako pri bežnom podnikaní. Je pekné, že vám ráno v sprche napadne nejaká prevratná myšlienka, ale ak nemáte schopný tím ľudí, ktorý by to zrealizoval, a neviete to predať, tak o tom budete stále snívať len v kúpeľni. Musíte si overiť záujem potenciálnych zákazníkov a zistiť, či vašu myšlienku je niekto ochotný aj zaplatiť. Ideálne je, keď je tím zložený z človeka z IT, marketéra, obchoďáka a podobne. Je niekedy na škodu, keď sa stretnú štyria ítečkári, ktorí síce vedia programovať, ale absolútne sa nevedia predať na trhu. S tým máme vo všeobecnosti my Slováci najväčší problém. Preto nás v zahraničí často ostatní v prezentácii doslova prevalcujú. Snažíme sa to v akcelerátore ľudí naučiť, viac ich tlačiť k prezentácii a k vlastnému predaju. Zákazník musí byť na prvom mieste. Bez toho aj ten najlepší nápad môže skončiť ako totálne fiasko.
Koľkých ľudí vyberiete v septembri zo všetkých záujemcov?
Do prvej fázy chceme vybrať 15 až 20 ľudí, z ktorých budeme potom ešte vyberať. Prihlasovať sa môžu ľudia cez web. Začiatkom septembra budeme kontaktovať prihlásených a pozývať si ich na pohovory. V polovici septembra by sme chceli oficiálne začať. Počas prvého mesiaca sa však prirodzene prefiltruje výsledná skupina ľudí, ktorá na to naozaj má.
Čo nasleduje potom?
Nasledujúce dva mesiace sme pripravení poskytnúť každému tímu dotáciu do výšky 15-tisíc eur, ktorú budú mať tímy na mzdy a celé fungovanie, teda na rozbeh. Z toho si zaplatia prípadne aj výskum, účasť na zahraničných odborných konferenciách či samotný vývoj aplikácie. My im k tomu ešte poskytneme naše priestory a skúsenosti. Predpokladám, že sa v septembri vytvorí zhruba päť až osem tímov. Projektu sa však musia venovať na plný úväzok, to znamená, že v prípade, ak sú zamestnaní, mali by si dať v práci voľno alebo rovno výpoveď. V tejto fáze sa to už nedá robiť po večeroch, keď prídu z práce. Vyžadujeme od ľudí, aby na tom robili dennodenne, aby sa do toho poriadne „obuli“. Majú dva mesiace na to, aby prepracovali svoj prototyp, naprogramovali ho a našli prípadne ďalších ľudí do tímu. V závere tejto fázy sa už vytvára firma po právnej stránke, pomáhame im s administratívou.
Budete aj sledovať, na čo peniaze použili?
Nie je to o vykazovaní bločkov. Samozrejme, že sa priebežne budeme pýtať na aktivity tímu a budú musieť robiť nejaké čiastočné správy o ich vykonanej práci a ďalších plánoch. Musíme vedieť, čo robia, ale nebudeme kontrolovať každý ich vynaložený cent. Je to ich projekt a ich zodpovednosť.
Aj v tejto fáze sa môže ešte počet ľudí pretriediť?
Samozrejme. Po týchto mesiacoch si človek môže povedať, že na to nemá. Prvý mesiac, keď je v človeku ešte to prvotné nadšenie, to nemusí ukázať. Až následne tvrdá práca a neistá budúcnosť môže veľa ľudí odradiť. Niektorí si predsa len povedia, že im viac vyhovuje práca, kde prejdú ráno o deviatej cez turniket a odídu o piatej poobede bez toho, aby po večeroch museli riešiť pracovné maily. Dva či tri mesiace sú ešte krátka doba na to, aby človek spálil všetky mosty za predošlým životom. Startup nie je pre každého.
Treťou fázou je už dodanie tovaru či služby na trh?
V zásade áno. Produkt či služba by si už v tejto fáze mali nájsť svojich zákazníkov. Je to aj fáza, keď by sa o projekt mali zaujímať aj investori, a tí následne do projektu zainvestujú ďalšie peniaze. Tím je už sformovaný, už to pekne všetko funguje. V tomto štádiu sa už tímy vedia sebavedomo prezentovať pred investormi. Trvá to zhruba pol roka, kým sa do tejto fázy dostanú.
Akcelerátor samotný je tiež len o biznise.
Ako väčšina akcelerátorov aj my chceme vstupovať do podnikov investovaním našej práce, času a služieb. Navyše firme vieme poskytnúť financovanie 50-tisíc eur za 8– ž 10-percentný podiel. Predpokladáme, že to bude päť až osem tímov, ktoré takto podporíme v prvom kole. Nemusia to byť tímy, ktoré prešli všetkými fázami v akcelerátore. Môže prísť aj niekto s vyprofilovaným tímom a so skvelým nápadom a my ho zadotujeme. To však nie je pre nich konečná stanica. Neskôr sa môžu dostať do zahraničného akcelerátora alebo priamo zaujať investorov a fondy rizikového kapitálu, ktoré ich ďalej finančne podporia.
Čo hovoríte na pripravované opatrenia vlády, ktoré majú pomôcť startupom? Napríklad jednoeurové erseročky či akciovky.
Sú to dobré kroky. Konečne sa vôbec niečo deje, vláda si to po rokoch vzala ako svoju agendu, a to nás veľmi teší. Posledné dva roky sme mali veľa diskusií a pravidelných stretnutí naprieč ministerstvami. Pracuje sa aj na tom, aby bolo Slovensko v tejto sfére viac vidieť v zahraničí. Oceňujem, že sa začína hovoriť o zmene legislatívy, ktorá by mala uľahčiť zakladanie startupov. Približuje sa to k modelom zo zahraničia. Zatiaľ sme však nevideli výsledné znenie navrhovaných opatrení.
Ale na druhej strane vláda zaviedla napríklad daňové licencie.
Čo sa týka daňových licencií a dépeháčky, tak to je širší spoločenský problém. Zjednodušene povedané, výška daní žiadneho startupistu reálne netrápi. Kým bude platiť dane, tak najprv musí vymyslieť a predať produkt, najprv musí mať zákazníkov. Keď prídu ľudia s tým, že si chcú rozbehnúť startup, hneď riešia, ako nastaviť daňové štruktúry a firmu. V tom momente ich stopneme, že najprv majú riešiť to, ako sa presadia na trhu. Sú úplne iné problémy, ktoré by mali startupy v začiatkoch riešiť, ako sú dane. Ale napríklad platiť preddavky na DPH, to je veľký nezmysel, to brzdí podnikanie. Je to však legislatíva, s ktorou sa treba vyrovnať, ako s ostatnými pravidlami a úskaliami podnikania.
Ivan Debnár je zakladateľom stránky zoznam.sk a startupový zanietenec. Má viac ako 10-ročné praktické skúseností v rozvíjaní nových projektov v oblasti digitálnych služieb. Je jedným zo zakladateľov The Spot – startupového inkubátora.