Hodnota motorovej nafty zostáva zatiaľ na úrovni 1,35 eura za liter. Vo štvrtok o tom informoval portál www.pravda.sk/tankujem.
Zlacňovanie však už v blízkom čase bude pokračovať. Dôvodom je podľa analytikov upokojenie situácie na medzinárodných trhoch, vďaka čomu klesá cena ropy i palív. Trhy jednoducho neveria tomu, že konflikty na Ukrajiny a Blízkom východe budú mať väčšie ekonomické dosahy.
Pre vodičov pozitívne informácie neohrozilo ani tohtotýždňové uvalenie sankcií Európskej únie na Rusko. Cena ropy Brent totiž na burze v Londýne iba nepatrne poskočila na 108 amerických dolárov za barel (159 litrov). Špekulanti totiž začali uvažovať, že Rusko by mohlo spustiť tvrdé odvetné kroky a priškrtiť kohútiky na ropovodoch či plynovodoch do Európy. Keď si uvedomili, že Kremeľ si to nemôže dovoliť, lebo by to bolo vážne porušenie zmlúv, cena už viac nestúpala. Navyše Európou uvalené sankcie sú namierené hlavne na dlhodobý rozvoj ťažby ropy a výroby energií, a teda na aktuálnu situáciu nijako nevplývajú. Ceny ropy aj preto v stredu spadli až pod 106 dolárov.
Podľa Tomáša Plavca zo spoločnosti Trim Broker boli hlavným dôvodom na zlacňovanie informácie zo Spojených štátov amerických. „USA totiž majú vo svojich zásobách viac ropy ako vlani, čo dokazuje menšiu spotrebu palív, a teda slabší vývoj ekonomiky. Preto sa obchodníci na burze rozhodli predať svoje aktíva, čím znížili cenu americkej ropy WTI a následne aj ropy Brent,“ zdôvodňuje Plavec.
Ďalším dôvodom je podľa neho aj postupné zabúdanie obchodníkov na boje v Iraku, v pásme Gazy či na východnej Ukrajine. „Obchodníci sa už neobávajú prerastenia týchto konfliktov do veľkých vojen, ktoré by ohrozili dodávky ropy na trhy a rapídne by tak zvýšili jej hodnotu,“ podčiarkuje Plavec.
Analytik spoločnosti Colosseum Vít Jedlička za zlacnením vidí aj nelegálny export ropy z Iraku spoločne so sprevádzkovaním exportných terminálov v Líbyi.
„Kurdská regionálna vláda v Iraku v súčasnosti produkuje 125–tisíc barelov ropy denne a ťažbu plánuje do konca roku navýšiť na 400–tisíc. Deje sa to aj napriek tomu, že iracká vláda vyhlásila, že zažaluje každého, kto si v Turecku ropu od Kurdov kúpi,“ mieni Jedlička a dodáva, že podľa Kurdov si ťažbou a predajom ropy iba kompenzujú peňažné toky, ktoré im dlhuje centrálna iracká vláda. Kurdi tiež pred dvoma týždňami získali kontrolu nad ďalšími dvoma ropnými poľami neďaleko mesta Kirkúk.
Do situácie na medzinárodných trhoch aktuálne nezasahuje ani ropný kartel OPEC. Vo svojom výhľade ťažby na budúci rok síce zverejnil informáciu o poklese ťažby. Pre špekulantov je to však príliš dlhý čas, počas ktorého sa môže stať ešte mnoho udalostí.
Cena najpoužívanejšieho benzínu Natural 95 bola najvyššia v tomto roku začiatkom júla, keď sa najviac prejavovali obavy špekulantov z prerastenia konfliktu na východnej Ukrajine do veľkých rozmerov, a tým aj zastavenie dodávok ropy z Ruska do Európy. Benzín sa vtedy na Slovensku predával podľa Štatistického úradu v priemere za 1,52 eura.
Ešte o cent drahší bol počas vlaňajšieho septembra. Dôvodom bola hrozba útoku Spojených štátov amerických na Sýriu. Po rozšírení informácií, že USA a Izrael vtedy na štát zaútočili raketami, cena ropy Brent vyletela až na hranicu 115 dolárov. Sýria totiž vyváža do sveta milióny barelov čierneho zlata a prípadné ochromenie štátu by dodávky zastavilo. Neskôr sa však situácia opäť upokojila, ropa tak mohla zlacnieť a vzápätí klesli aj ceny palív na slovenských čerpačkách.
Česi idú slovenskou cestou
Česká vláda ide pri cenách palív slovenskou cestou. Kabinet, v ktorom je ministrom financií Slovák Andrej Babiš, navrhol zaťažiť ceny daňou za náklady spojené so skladovaním palív. Členské štáty EÚ musia mať 90–dňové zásoby ropy a ropných výrobkov. České médiá spomínajú, že Babiš sa v tomto smere podobne ako pri riešení daňových únikov inšpiruje Slovenskom. Ešte v roku 2011 vtedajší minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) zaťažil ceny palív 2 centami za liter. Výnos slúžil na pokrytie časti nákladov spojených so skladovaním ropy. Aj keď neskôr sa vláda sa rozhodla odpredať zásoby ropy súkromníkom, ceny späť už neklesli.
V Česku aktuálne vláda navrhuje podobnú daň, ktorá by zdvihla ceny palív o 25 až 30 halierov (asi jeden cent) na liter. Český minister priemyslu Jan Mládek však tvrdí, že nová daň ceny nezdvihne. Rezort totiž argumentuje, že o rovnakú sumu by sa paralelne znížila spotrebná daň na pohonné látky. Môže ísť skôr o politické vyjadrenia. Už po oslabení českej koruny muselo Česko zvyšovať spotrebnú daň na palivá, aby nebola pod minimálnou úrovňou, ktorú stanovuje Brusel. Navyše Babiš už raz upozornil, že verejné financie v Česku si nemôžu dovoliť pokles spotrebných daní.
Poslancovi za ČSSD Milanovi Urbanovi sa nedávno v snemovni podarilo presadiť zníženie spotrebných daní, ktoré by zlacnilo liter nafty o 2,5 Kč (10 centov) a benzínu o 1,5 Kč (5 centov). Po tom, čo to skritizoval Babiš, poslanci o pár dní zmätočné hlasovanie zopakovali a pokles daní zastavili. Ceny benzínu aj nafty sa aktuálne v Česku pohybujú okolo 37 korún za liter, čo je v prepočte cez komerčné kurzy asi 1,36 eura za liter.
(mar)