Štátni diaľničiari chcú vypracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá takisto povie, koľko bude rozšírenie D2 stáť. Takmer 60-kilometrovú diaľnicu od bratislavskej časti Lamač po české hranice stavali od roku 1969 takmer desať rokov.
"Výsledky štúdie realizovateľnosti nám pomôžu posúdiť možnosti realizácie a financovania zvýšenia kapacity D2 smerujúcej do Českej republiky. Ide o technickú dokumentáciu, ktorá z rôznych hľadísk posúdi pripravovanú stavbu. Jej cieľom je vyhľadať a posúdiť technické, dopravné, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšie riešenie v požadovaných parametroch,“ potvrdil Michal Fúrik, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti. Šesťpruhová diaľnica s kolektormi po oboch stranách by zabezpečovala lepšiu obsluhu postupne urbanizovaného územia. Pravdepodobný začiatok výstavby prichádza do úvahy v roku 2020.
"V každom prípade sa rozšíreniu diaľnice D2 v budúcnosti nevyhneme. Technicky bezproblémové to určite nebude, ale žiadne zásadnejšie obmedzenia neočakávam. Na tejto diaľnici je zatiaľ nižšia intenzita dopravy v porovnaní s predmetným úsekom diaľnice D1, preto zatiaľ rozšírenie D2 z časového hľadiska nie je také akútne,“ vraví Martin Bakoš, šéf spoločnosti Amberg Engineering, ktorá vypracuje dokumentáciu na stavebné povolenie a následne realizáciu stavby rozšírenia D1 medzi Bratislavou a Trnavou.
Na rozšírenie diaľnice D2 na šesť pruhov bola zatiaľ vypracovaná len technická štúdia, ktorá preverila technickú realizovateľnosť tohto investičného projektu. "Práve štúdia realizovateľnosti by mala podrobnejšie preveriť technickú realizovateľnosť, ale aj ekonomickú efektívnosť možných navrhovaných technických riešení. Vo všeobecnosti sa technické riešenia líšia v realizácii napojenia nového jazdného pruhu na pôvodné, prípadne v možnostiach jeho šírkového usporiadania, ktoré by zohľadňovalo súčasné priestorové možnosti súčasného osadenia jestvujúcich podpier na nadjazdoch, riešenia križovatkových napojení a podobne,“ vysvetľuje Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného.
Podľa Kajánka sa určite dá očakávať, že takáto investičná akcia si vyžiada úpravu minimálne niektorých nadjazdov nad diaľnicou D2, tak ako to je pri plánovanom rozšírení D1 medzi Trnavou a Bratislavou. Stavbári sa pri rozširovaní diaľnice budú musieť popasovať aj s riešením na hraničnom moste ponad rieku Morava, ktorý je dlhý 879 metrov. Nemenej dôležité bude zabezpečiť, aby sa pri vjazde do Bratislavy nevytváral dopravný lievik.
Diaľnica D1 od Bratislavy po Senec a následne od Blatného po Trnavu sa začne rozširovať na šesť pruhov od roku 2016 a už v roku 2018 by diaľničiari mali byť s prestavbou hotoví. Odhad nákladov na prestavbu je stanovený na 150 miliónov eur.
„Stavba je špecifická najmä tým, že po jej dobudovaní bude diaľnicu na jej začiatku pred Bratislavou v dĺžke 5 kilometrov tvoriť 10 pruhov. Šesť pruhov bude na diaľnici a dva dvojpruhové súbežné kolektory zase po oboch stranách diaľnice. Rovnaké šírkové usporiadanie bude použité aj pri križovatke Senec, kde budú tiež po oboch stranách diaľnice kolektory,“ vysvetľuje Bakoš.
Kolektory sú pruhy, ktoré idú popri diaľnici a slúžia na lepšie napojenie áut z príjazdových ciest. Prestavba diaľnice D1 musí pritom čo najmenej ovplyvňovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na danom úseku. Ide totiž o jeden z najvyťaženejších úsekov cestnej siete na Slovensku, denne ním prejde 60–tisíc vozidiel.
„V rámci dokumentácie pre územné rozhodnutie bol pomocou vrtov v telese diaľnice realizovaný orientačný inžiniersko–geologický prieskum, ktorý nepoukázal na žiadne neočakávané riziká týkajúce sa podložia,“ poznamenal Bakoš s tým, že ešte príde na rad podrobný inžiniersko–geologický prieskum, aby získali detailnejšie informácie o podloží v danom území.
Diaľnica D1 by sa o niekoľko rokov mala križovať s diaľnicou D4, teda bratislavským nultým obchvatom v križovatke Ivanka pri Dunaji, sever. „Uvažuje sa o mimoúrovňovej križovatke, kde diaľnica D1 bude vedená nad diaľnicou D4. V nami spracovávanej projektovej dokumentácii sa na stavbe diaľnice D1 navrhne niekoľko mostných objektov tak, aby v budúcnosti bola križovatka pripravená na bezproblémové dobudovanie diaľnice D4,“ dodáva Bakoš.