Vláda chystá v novom roku viacero zmien, ktoré by mali podporiť túto formu podnikania. Podnikateľom tiež umožní založiť si s. r. o. či akciovú spoločnosť za jedno euro.
Získanie úveru od banky bolo doteraz v prípade startupov veľmi náročné. Banky ich žiadosti väčšinou zamietli. Podnikatelia, ktorí chcú preraziť na trhu s novým nápadom, totiž banku často nevedia ubezpečiť, že budú schopní v budúcnosti plniť záväzky voči nej a splácať úver.
Ak chce podnikateľ aktuálne získať peniaze z banky, musí splniť viacero podmienok. Napríklad preukázať dostatočne dlhý čas podnikania, byť klientom danej banky, zložiť finančnú záruku, mať založený hnuteľný či nehnuteľný majetok. Startupy väčšinu týchto podmienok vôbec nespĺňajú.
Úvery budú vekovo ohraničené
Štát im chce v tomto smere pomôcť výhodnejšími úvermi, pri ktorých nemusia skladať žiadne záruky. Priemerná výška úveru pre startupy by sa po novom mala pohybovať na úrovni 5-tisíc eur, pričom jeho horná hranica bude flexibilná.
„Ministerstvo financií navrhuje, aby podmienkami na získanie úveru boli minimálny vek žiadateľa o úver 18 rokov a startup licencia od príslušného orgánu verejnej správy na základe splnenia podmienok,“ uvádza rezort financií v pracovnom dokumente na podporu startupov, ktorý má denník Pravda k dispozícii. Doba splácania úveru bude jeden až päť rokov a úroková miera na úrovni štyroch percent. Štát to chce financovať z eurofondov z nového programovacieho obdobia.
Podobne to funguje vo viacerých európskych krajinách. Poskytovanie úverov by malo byť aj vekovo ohraničené. Napríklad vo Veľkej Británii o takýto typ úveru mohli žiadať podnikatelia od 18 do 30 rokov. Vlani vekovú hranicu v krajine zrušili. Slovenská vláda to chce tiež vekovo ohraničiť, zatiaľ však vekové rozmedzie nestanovila.
Problémy s financovaním má napríklad 28-ročný Košičan Matúš, ktorý začal s podnikaním v oblasti 3D vizualizácie, rozšírenej reality, mobilných interaktívnych aplikácií a počítačových hier. Pre banku bol rizikovým klientom, doteraz hľadá pre svoj projekt investora. „Zháňanie financií je náročné najmä v začiatkoch, keď vám nikto neverí,“ hovorí Matúš.
Príkladom je Izrael
V návrhu ministerstva financií sa takisto píše, že by mal štát poskytovať aj nenávratnú pôžičku pre startupy v rozvinutejších štádiách fungovania, pričom musí byť zároveň zabezpečené minimálne 35-percentné spolufi nancovanie zo strany startupu.
„Podobne ako v Izraeli ministerstvo fi nancií podmieňuje poskytnutie tohto grantu 3-percentnou spoluúčasťou na zisku spoločnosti v prípade úspechu. Táto podmienka neoprávňuje štát spoluzúčastňovať sa na rozhodovaniach spoločnosti a akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať chod a stratégiu startupu vo fáze škálovania,“ uvádza rezort financií.
Tento model funguje vo viacerých krajinách. Robia tak aj súkromní investori, ktorí za istý podiel vo firme poskytnú podnikateľom peniaze na rozbeh. Popri nových opatreniach na podporu startupov chystá štát aj legislatívne určiť, čo môže a čo už nemôže byť startupom. Na definícii pracuje štát s viacerými slovenskými advokátskymi kanceláriami. Zhodu na legislatívnej podobe hľadali viac ako rok.
„Startupy sú novo založené podniky, respektíve podniky v štádiu založenia, ktoré sa snažia materializovať alebo už materializovali určitú myšlienku do produktovej podoby, ktorej pridaná hodnota spočíva vo výnimočnosti na trhu a v riešení problému, ktorého riešenie doposiaľ nebolo známe,“ píše sa v návrhu.
Produkt alebo služba startupu musia mať technologický alebo výskumný základ, musia využívať informačné technológie na predaj, branding alebo výrobu produktu či služby. Zároveň tieto startupy nemajú mať žiaden obrat, resp. majú ročný obrat do výšky 200-tisíc eur. Minimálne 25 percent nákladov spoločnosti musí ísť na výskum a vývoj.
Dostanú aj daňové úľavy
Ministerstvo financií tiež navrhuje, aby startupy mali nulové daňové zaťaženie počas prvých dvoch rokov od svojho vzniku. Neskôr pre ne bude platiť nižšia sadba dane ako súčasných 22 percent pre právnické osoby. Zároveň im chce Kažimírov rezort odpustiť platenie daňových licencií.
Rozdávať chce podnikateľom aj finančné kupóny. Tie by mohli využiť na zaplatenie právneho, technologického či obchodného poradenstva, alebo na ochranu duševného vlastníctva. Inými slovami, ak by si chceli svoj výrobok patentovať, štát by im to uhradil. Celkovo tak podporí 1 000 startupov s inovačnými kupónmi vo výške 3-tisíc až 8-tisíc eur. Tieto kupóny budú môcť využiť startupy spĺňajúce definíciu startupu s pôsobnosťou od 6 do 24 mesiacov. Kupóny bude vydávať príslušná inštitúcia, a to aj online, každé tri mesiace, čo predstavuje podporu 250 projektov za štvrťrok.
Ministerstvo financií tiež navrhuje zriadenie štipendijného programu financovaného z verejných zdrojov pre študentov, doktorandov a absolventov univerzít, ktorí sa zamýšľajú nad realizáciou startupovej myšlienky, alebo sa touto myšlienkou už začali zaoberať. Maximálne však štyri roky po skončení štúdia. Pôjde o polročný program, počas ktorého budú oslobodení od platenia odvodov. Mesačne dostanú štipendium vo výške 700 eur.
Únia podporí startupy vo všetkých krajinách sumou takmer 80 miliárd eur v rámci programu Horizont 2020.
„Pri vedecko-technických projektoch rozhoduje o získaní podpory predovšetkým inovatívnosť, originalita a kvalita projektu. Rôzne tímy či spoločnosti budú musieť splniť rovnaké podmienky a nakoniec rozhodnú vedomosti, šikovnosť a často možno aj nadanie. O prostriedky sa môžu uchádzať aj univerzity a študenti,“ odkázala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.