Brusel zvýhodnil slovenské potraviny

, 27.08.2014 20:00, aktualizované: 28.08.2014 07:00
slovenský výrobok, obchod, potraviny
Prívlastkom „slovenské z titulu pôvodnej suroviny“ môžu domáci výrobcovia označovať svoje poľnohospodárske a potravinárske výrobky. Slovensku to Brusel odsúhlasil ako prvej krajine v EÚ. Autor: ,

Brusel priznal Slovensku ako prvej z krajín EÚ právo označovať svoje poľnohospodárske a potravinárske výrobky prívlastkom „slovenské z titulu pôvodnej suroviny“.

Výrobcovia na základe toho môžu pri splnení podmienok upraviť etikety a aj spotrebiteľ sa takto ľahšie dostane k výrobku, ktorý musí mať aspoň 75–percentný podiel domácej suroviny.

Štátna veterinárna a potravinová správa chce označenie „slovenský“ dávať až po dôslednej kontrole a od novinky si sľubuje aj to, že sa skončí prebaľovanie cudzích výrobkov do slovenských obalov.

Podpora Bruselu slovenským výrobkom prichádza v čase, keď sa v Európe mimoriadne zvyšuje ponuka potravín všetkého druhu v dôsledku ruského embarga na ovocie, zeleninu, mliečne a mäsové výrobky z Európskej únie.

Jeseň ukáže, aký je skutočný potravinový patriotizmus slovenských spotrebiteľov. Pre väčšinu ľudí je totiž pri výbere potravín stále rozhodujúcim kritériom cena. Od leta klesajú ceny ovocia a zeleniny, ale veľmi výrazne aj cukru, keď sa kilogram dá kúpiť za 79 centov. Po žatve niektoré reťazce urobili akcie na rožky a zlacnili ich krátkodobo na štyri centy. Za poklesom cien je dobrá úroda obilia a očakávaná nadprodukcia cukru v Európe.

Aj preto slovenskí mlynári a cukrovarníci museli pristúpiť na akcie, ktorých sa spotrebiteľ vďačne chytil. Patriotizmu teda nahrala reálna situácia na trhu, ale aj to, že cukor či múku stále vyrábajú producenti zo Slovenska.

Najnovšie začína stláčať ceny potravín prebytok vyvolaný ruskými potravinovými sankciami. Za tejto situácie nabádajú domáci výrobcovia spotrebiteľov, aby uprednostňovali pri kúpe slovenské výrobky. Podľa posledného prieskumu, ktorý pred týždňom zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva, sa kupujúci stávajú spojencami domácich výrobcov. V prvom polroku 2014 totiž podiel slovenských potravín meraný ich zastúpením na tržbách najväčších obchodných reťazcov mal prekročiť 63 percent.

V porovnaní s aprílovým prieskumom, ktorý si dala urobiť Potravinárska komora Slovenska agentúre Gfk Slovakia, prišlo k výraznému zlepšeniu. Zastúpenie slovenských potravín na pultoch totiž bolo pod 50 percent. Obchodníci však namietali, že rozhodujúci nie je počet výrobkov na pulte, ale to, koľko sa ich predá, teda aký je ich podiel na tržbách.

Slovenské nie je vždy slovenské

Nuž, aká je metodika, taký je výsledok. To, čomu sa treba pozrieť naozaj na zúbok, sú však samotné potraviny. Či výrobky, ktoré sú ponúkané ako slovenské, sú naozaj slovenské. Pretože aj tie, ktoré boli považované za špičkové, nimi nemusia byť. Napríklad rastlinné oleje od známeho slovenského výrobcu sa lisujú z repkových semien v zahraničí. Nie náhodou bola Palme odňatá Značka kvality SK, ktorú rezort udeľuje výrobkom vyrábaným na Slovensku a sú pod dohľadom štátneho potravinového dozoru. Ten garantuje ich kvalitu i pôvod.

"Označenie slovenský poľnohospodársky a potravinársky výrobok, ktorým môžu dobrovoľne výrobcovia označovať svoje produkty, je aj morálnym záväzkom voči spotrebiteľovi. Nemalo by ísť o marketingový trik,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Preto tieto výrobky treba zaregistrovať a štátny potravinový dozor bude kontrolovať, či ich obsah zodpovedá označeniu. V hľadáčiku budú podľa Bíreša predovšetkým firmy, ktoré sa zameriavajú na prebaľovanie mäsa, napríklad hydiny.

Práve kurčatá a ich vykazovaný vysoký podiel v predaji potravín slovenského pôvodu vyvolali nespokojnosť medzi hydinármi. Tí tvrdia, že nie je možné v reťazcoch predať 85,8 percenta slovenskej hydiny, keď jej podiel na slovenskej spotrebe je ledva 50 percent.

Ako teda vykazujú reťazce slovenské potraviny? "Metodika je rôzna a žiadna nie je dokonalá. Túto otázku nechávame skôr na kompetentné orgány, na podrobnú kontrolu hydinární nemáme totiž kapacity ani kompetencie,“ povedala za Billu Slovensko Renáta Filipčíková. Zároveň dodala, že "ak by sa ukázalo, že niektorí z našich dodávateľov nás, a teda aj zákazníkov, uvádzajú do omylu falošnými vyhláseniami o pôvode, určite by sme z toho vyvodili dôsledky“.

V Tescu slovenské potraviny zaraďujú podľa členenia do 20 kategórií, ktoré stanovilo ministerstvo pôdohospodárstva. "Presná definícia slovenskej potraviny zatiaľ neexistuje. EAN kód v súčasnosti predstavuje jedinú možnosť, ako systematicky a s primeranou mierou chybovosti analyzovať sortiment,“ uviedol za Tesco koordinátor komunikácie Tomáš Ferenčák.

Ministerstvo však už oznámilo, čo treba chápať pod slovenskou potravinou. Pri otvorení výstavy Agrokomplex vyzval minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek výrobcov, aby označili svoje výrobky za slovenské, pokiaľ splnia požiadavku na 75-percentný podiel domácej suroviny. "Je to nástroj, ako jasne komunikovať spotrebiteľovi, že potravina, ktorú kupuje, je naozaj slovenská.“

Výrobok tlačí na pulty cena

Hoci vzťahy medzi potravinármi a ministerstvom pôdohospodárstva na jednej strane a obchodnými reťazcami na druhej sotva možno označiť za idylické, zdá sa, že dochádza k zmene. Viaceré upozorňujú na slovenské výrobky vlastnými reklamnými kampaňami, ale v konečnom dôsledku ide vždy o biznis.

"Často sa ocitáme v situácii, že hydina českej dcéry jednej medzinárodnej potravinárskej spoločnosti je v nákupe lacnejšia ako hydina jej slovenskej dcérskej spoločnosti,“ uviedol hovorca jedného z veľkých slovenských reťazcov. A je to napokon cena, ktorá rozhodne, čie kura obchodník ponúkne spotrebiteľovi na pult.

A ešte jeden postreh na margo percentuálneho zastúpenia predávaných slovenských potravín. "Sme veľkoformátový maloobchod s viac ako 10-tisíc potravinovými položkami. Pri približne 50-percentnom podiele na predaji predávame v absolútnych číslach určite viac slovenských výrobkov ako reťazce s menšími predajnými plochami, ktoré vykazujú podiely okolo 70 percent,“ konštatoval Martin Gärtner zo spoločnosti Kaufland.

Táto poznámka hovorí o tom, že nie je jednoduché vyjadriť skutočný podiel predávaných slovenských potravín a ich váhu na celkovom predaji potravín.

S názorom, že slovenské potraviny sa predávajú slabšie, lebo sú drahšie, nesúhlasí predseda Coop Jednoty Slovensko Gabriel Csollár. "Slovenské potraviny nie sú drahšie ako zahraničné. Je to fáma šírená väčšinou laickou verejnosťou,“ tvrdí Csollár. Pripomína, že niektoré slovenské potraviny môžu byť drahšie, iné lacnejšie. Je to vec trhu, konkurenčného prostredia, výrobných a distribučných nákladov,“ povedal Csollár.

Odpoveď na to, kam sa uberá predaj slovenských potravín, dajú najbližšie mesiace. "Na to, aby sme dostali obraz o reálnom predaji, treba zjednotiť metodiku,“ myslí si podpredseda SPPK Dušan Janíček a dodáva, že až koniec roka ukáže, či sa predaj slovenských potravín pohol výraznejšie dopredu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #Slovensko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku