Kúpa cez vytvorenú firmu by podľa ministra hospodárstva Pavla Pavlisa mohla ísť mimo verejných financií, aj keď to by v skutočnosti museli vyhodnotiť až štatistici v Bruseli a ich postoj by mohol byť aj opačný.
Slovensko pripravuje vytvorenie energetického holdingu zloženého zo štátnych podielov v domácich energetických firmách. Nový štátny podnik bude mať za úlohu posilňovať postavenie Slovenska v sčasti sprivatizovaných energetických podnikoch a podľa ministra by sa dal využiť aj v prípade transakcie s Enelom.
„Vytvorený energetický holding by si mohol zobrať úver na kúpu podielu v Slovenských elektrárňach,“ povedal v stredu minister hospodárstva Pavol Pavlis. Holding by mal slúžiť aj na posilnenie štátneho vplyvu prostredníctvom navýšenia základného imania v distribučných spoločnostiach ako Západoslovenská a Východoslovenská energetika.
„Určité finančné prostriedky by mohli ísť mimo štátneho rozpočtu a preto je pre štát založenie holdingu mimoriadne výhodné,“ dodal Pavlis. Dividendy pre štát, ktoré plynú z podielov v energetických firmách, by podľa ministra prúdili naďalej.
Záujem o kúpu akcií elektrární však prejavil aj český ČEZ a hovorí sa aj o ruskom Rosatome. Český portál ihned.cz tvrdí, že záujem o akcie elektrární má aj Energetický a průmyslový holding, za ktorým stojí český podnikateľ Daniel Křetínský a slovenská finančná skupina J&T.
Denník Pravda nedávno informoval, že skupina J&T sa už o transakciu zaujímala. Analytik J&T banky Michal Šnobr však otvorene povedal, že problémom je strata, ktorú budú tvoriť dostavované dva bloky atómových elektrární Mochovce. Pri trhovej cene elektriny vo výške 40 eur za megawatthodinu by podľa Šnobra mohla strata predstavovať až 100 miliónov eur ročne.
Energetický a průmyslový holding by zrejme do kúpy Slovenských elektrární šiel pri garantovaní výkupnej ceny elektriny, čo minister hospodárstva Pavol Pavlis zatiaľ nevylučuje. Štát by však v takomto prípade zarobil na dostavbe Mochoviec jedine vtedy, ak by v budúcnosti stúpla trhová cena elektriny.
Ďalšou možnosťou je rozdelenie Slovenských elektrární na viacero častí, s tým že Slovensku by ostala dostavba Mochoviec a Energetickému a průmyslovému holdingu zvyšok elektrární. Takýto scenár sa odohral pri predaji SPP, keď si štát nechal predaj plynu domácnostiam a Energetickému a průmyslovému holdingu ostala napríklad preprava plynu.
„Pri predaji podielu v Slovenských elektrárňach bez ohľadu na to, či ho kúpi štát, alebo niekto iný, budeme trvať na podmienke dostavania Mochoviec,“ dodal minister Pavlis.
O kúpe už raz sprivatizovaných akcií sa uvažovalo na Slovensku už niekoľkokrát. Naposledy vláda pri odchode nemeckých a francúzskych privatizérov SPP zvažovala, že kúpi späť celý podnik. Suma 2,6 miliardy eur za 49–percentný podiel plynární spolu s manažérskymi právomocami však v rozpočte nebola k dispozícii.
Zvažovalo sa, že štát založí firmu a tá si na kúpu podielu zoberie úver. Na rezorte financií sa však táto úvaha napokon vyhodnotila tak, že úver by tak, či tak mohol z pohľadu európskych štatistikov z Eurostatu zaťažiť verejné financie a dlh krajiny, čo si štát nemôže dovoliť. Napokon štát ovládol len časť SPP zaoberajúcu sa predajom plynu pre domácnosti. Podobne napríklad Eurostat zvýšil Slovensku deficit rozpočtu o náklady na núdzové skladovanie ropy, aj keď agendu štát preniesol na firmu, v ktorej pôsobia aj súkromné spoločnosti.
Za druhej Dzurindovej vlády zase vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko navrhoval, aby štát cez nastrčenú firmu kúpil späť od ruského Yukosu akcie prepravcu ropy spoločnosti Transpetrol. Transakcia, ktorá mala obísť verejné financie, sa vo vláda tiež napokon zamietla a štát neskôr akcie Transpetrolu získal štandardným spätným odkupom. Kým v roku 2009 štát za spätné odkúpenie 49 percent akcií Transpetrolu zaplatil takmer 184 miliónov eur, teraz sa v prípade 66–percentného podielu v Slovenských elektrárňach hovorí o cene 2 až 3 miliardy eur.