Lacná eseročka nebude až taká výhodná

Štát chce od nového roka umožniť najmä začínajúcim podnikateľom, aby si mohli založiť jednoeurovú s.r.o. Doteraz museli podnikatelia na jej vznik zložiť minimálne 5-tisíc eur.

22.09.2014 17:30
debata (3)

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré so zmenami prichádza, však zároveň zavádza viacero obmedzení, pre ktoré sa im takéto podnikanie nemusí nakoniec vyplatiť. Zmeny sa budú týkať aj tých, ktorí pod eseročkami podnikajú už teraz. Novelu Obchodného zákonníka budú poslanci v parlamente schvaľovať tento týždeň.

Novela obmedzí lacným eseročkám možnosť vyplácania zisku, zvýši minimálnu výšku rezervného fondu a limituje počet spoločníkov na päť. V súčasnosti zákon povoľuje mať v prípade eseročky s minimálnym päťtisícovým imaním aj 50 spolumajiteľov. „Nezdá sa mi, že sa teraz budú všetci hrnúť do takého podnikania. Keď som si to pozeral, veľmi sa to nevyplatí,“ hovorí Matúš Kirchmayer z Košíc, ktorý si pred štyrmi rokmi založil startupovú firmu. Novela zákona pritom chce podporiť práve túto formu podnikania. Startupy sú firmy s inovatívnymi nápadmi, ktoré sa snažia preraziť aj globálne.

Tak nové, ako aj existujúce eseročky od budúceho roka budú musieť uvádzať na všetkých obchodných dokumentoch, že boli založené za jedno euro. Týka sa to aj všetkých podnikateľov, ktorých výška základného imania nedosiahne 25-tisíc eur. Všetky takéto eseročky taktiež musia vytvárať rezervný fond vo výške aspoň 2,5 tisíca eur. V súčasnosti je minimálna hodnota rezervného fondu v takýchto s.r.o na úrovni 10 percent z hodnoty základného imania danej firmy. Napríklad v eseročkách so základným imaním vo výške 5-tisíc eur to predstavuje 500 eur.

„Zároveň sa pri eseročkách s imaním do 25-tisíc eur plánuje zaviesť povinnosť konateľa zvolať valné zhromaždenie, ak strata spoločnosti presiahne 2,5 tisíca eur alebo to možno predpokladať. Zvýši sa tým povinnosť sústavného overovania priebežných výsledkov spoločnosti a byrokratického zvolávania valných zhromaždení,“ vysvetľuje daňový poradca spoločnosti Accace Peter Pašek. Ďalšou nevýhodou lacných s.r.o so základným imaním nižším ako 5– tisíc eur bude to, že si spoločníci môžu vyplácať len tri štvrtiny zo zisku.

Rezort spravodlivosti tvrdí, že tieto opatrenia zavádza preto, aby sa „nezneužívala nová forma lacnej obchodnej spoločnosti“. „Takáto forma obchodnej spoločnosti sa samozrejme nebude hodiť na akýkoľvek typ podnikania, keďže nie je zrejme možné, aby na spoločnosť s takouto nízkou kapitalizáciou vlastnými zdrojmi nedopadali v podstate ihneď ustanovenia o kríze,“ podotýka ministerstvo spravodlivosti v dôvodovej správe.

Nevhodné pre startupy

Podľa právnika Juraja Frindricha z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c sa lacné eseročky nevyplatia najmä začínajúcim firmám. „Dôvodová správa považuje jednoeurovú s.r.o vhodnú práve pre startupy. Z nášho pohľadu toto riešenie nie je vhodné pre startupy, ktoré potrebujú širokú mieru voľnosti a flexibility za účelom rastu a prípadného vstupu investorov. Žiaľ, obmedzenia, ktoré sú spojené s jednoeurovou s.r.o, tieto aspekty startupov žiadnym spôsobom ani minimálne nereflektujú a znevýhodnia začínajúcich slovenských podnikateľov. Z tohto pohľadu teda cieľ ministerstva nebude podľa nášho názoru splnený,“ pokračuje Frindrich.

Keď si podľa neho porovnáme opatrenia v prospech zjednodušenia podnikania a obmedzenia s tým súvisiace, tak dostaneme nerovnovážny stav medzi právami a povinnosťami. „To, že podnikateľ na začiatku "ušetrí“ 5-tisíc eur, ale môže mať iba piatich spoločníkov, ktorí si potom môžu vyplácať len tri štvrtiny zo zisku, nepovažujem za primerané a podporujúce podnikanie.“ doplnil Frindrich.

Podľa jeho slov nie je možné odporučiť lacnú s.r.o už existujúcim podnikateľom, keďže obmedzenia s ňou spojené by mohli výrazne obmedziť ich podnikanie. „V tomto smere bude vhodnejšie založiť akciovú spoločnosť,“ dodal právnik.

Lacné eseročky majú v Česku úspech

V susednej Českej republike pritom lacné eseročky fungujú od začiatku tohto roka a majú úspech. Firiem so základným kapitálom jedna česká koruna vzniklo od januára viac ako tisíc. Do vlaňajška bol základný kapitál stanovený na 200-tisíc českých korún. Podľa poradenskej spoločnosti Bisnode bolo v tomto roku 64 percent eseročiek, teda spolu takmer 8-tisíc firiem registrovaných s počiatočným kapitálom nižším ako 200– tisíc eur, z toho 8,3 percenta z nich, teda vyše tisíc bolo založených za jednu korunu. Len 3,6 percenta firiem má kapitál vyšší ako 200-tisíc eur. Český zákon však súčasne priniesol väčšiu zodpovednosť samotných konateľov.

Tí môžu prísť pri insolvencii aj o svoj majetok. Platí, že ak sa spoločnosť dostane do úpadku a jej zástupcovia vedeli alebo mohli, alebo mali vedieť, že jej hrozí úpadok a neurobili pre jeho odvrátenie všetko, čo mali, ručia za záväzky svojím majetkom. U nás sa síce navrhuje, aby konateľ eseročky v kríze narýchlo zvolal valné zhromaždenie a vypracoval ozdravný plán firmy, ale keď to neurobí, postih mu za to nehrozí.

Tvorcovia zákona v Česku prišli tiež na to, že minimálne základné imanie 200-tisíc korún ochranu veriteľov negarantuje. Spoločnosti ho totiž nemuseli držať ako aktívum vo firme, ale základný vklad hneď po založení spoločnosti vybrali. To sa deje aj na Slovensku. Údaj o základnom imaní je len účtovnou položkou a záznamom v obchodnom registri. O finančnom zdraví eseročky nič nehovorí. Výška základného imania, hoci aj zverejnená na všetkých obchodných dokladoch, veriteľovi nič negarantuje.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #s.r.o. #Start-up