Do reštrukturalizácie vstupuje ďalší stavebný gigant – Váhostav. Firma stavia desiatky kilometrov diaľnic, medzi nimi žilinský, martinský, ružomberský a levočský úsek diaľnice D1 a takisto diaľnicu D3 na Kysuciach a rýchlostnú cestu v Detve.
O tom, že Váhostav uvažuje o reštrukturalizácii, sa v kuloároch stavebných firiem hovorilo dlhšie. Šéf Váhostavu Ján Kato však tvrdil, že do ozdravenia sa firma vstúpiť nechystá a svoje podlžnosti voči subdodávateľom postupne spláca. Tento týždeň však vstúpil Váhostav do konkurzného konania pre nezaplatenú 50–tisícovú faktúru žilinskému Energy Pro, ktorá pre stavbárov urobila kúrenárske a inštalatérske práce v ich vlastnej budove. S Energy Pro sa mohol Váhostav dohodnúť, vyplatiť staré dlhy a hroziaci konkurz by tak zvrátil.
„Nepodarilo sa nám ani po zložitých rokovaniach s viacerými veriteľmi definitívne sa dohodnúť na splácaní ich pohľadávok, pričom títo veritelia nás tlačia do konkurzu. Firma je preto nútená brániť sa pred hrozbou konkurzu a začať proces reštrukturalizácie, ktorá je v danej situácii jedinou možnosťou, ako ju zachrániť,“ vraví Tomáš Halán, hovorca Váhostavu.
Počiatek: Diaľničné tempo sa nezníži
Dodáva, že k tomuto rozhodnutiu pristupuje vedenie spoločnosti s odhodlaním ozdraviť firmu a uspokojiť veriteľov v čo najvyššej miere. Ak firma vstúpi do reštrukturalizácie, všeobecne platí, že veritelia zo svojich peňazí môžu uvidieť najviac tridsať percent. Keď vstúpil do ozdravenia Doprastav, všetci veritelia chceli od neho závratných 458 miliónov eur. Správca reštrukturalizácie však nakoniec uznal pohľadávky v sume necelých 190 miliónov eur.
„Počas ozdravného procesu bude spoločnosť naďalej činná, bude pokračovať vo výstavbe na zazmluvnených stavbách a bude dávať prácu približne 1 300 zamestnancom a ďalším tisícom ľudí zo subdodávateľských firiem, pričom jej hospodárenie bude pod kontrolou súdu, správcu a v konečnom dôsledku aj veriteľov,“ tvrdí Halán.
Rezort dopravy pod vedením Jána Počiatka hovorí, že za problémami či už Váhostavu, alebo Doprastavu je to, že firmy v minulosti vysúťažili diaľničné zákazky za ceny, ktoré nepokrývajú ani ich náklady, a dostali sa do ťažkých situácií.
„My sme sa často pýtali, aj priamo manažmentu Váhostavu, akým spôsobom sa chcú vysporiadať s celou situáciou, pretože v konečnom dôsledku takto zaťažujú najmä svojich subdodávateľov,“ poznamenal Počiatek. Podľa jeho slov ho manažment presviedčal, že túto situáciu zvládne a je pripravený aj nalievaním dodatočných zdrojov do firmy situáciu stabilizovať.
„Osobne si myslím, že toto v skutočnosti v konečnom dôsledku neovplyvní realizáciu jednotlivých stavieb, ktoré dnes majú na starosti,“ nazdáva sa Počiatek.
Dodávatelia sa cítia poškodení
Čiastočne to však na dokončenie diaľničných stavieb vplýva, keďže úseky, ktoré majú pod palcom Váhostav a Doprastav, sa neodovzdávajú podľa dohodnutých termínov. Martinská diaľnica mala byť hotová koncom tohto roku, no vodičom sa sprístupní najskôr na jar. Levočský úsek mešká ešte dlhšie. Podľa zmluvy ho mal Váhostav dokončiť v júli tohto roku, termín si posunul o ďalší rok.
Dôvodom, prečo sa štvorprúdovky stavajú pomalšie, ako sa počítalo, sú tohtoročné časté a dlhodobé dažde, ale môžu ním byť aj problémy Váhostavu s platením faktúr svojim dodávateľom. Na stavbách chýbal čulý ruch či stavebné mechanizmy. Šéf diaľničiarov Milan Gajdoš naznačil, že v rámci kontrolných dní na stavbách nič nenasvedčovalo tomu, že sa úseky dokončia načas.
Generálny riaditeľ Považskej cementárne Anton Barcík pred časom povedal, že reštrukturalizácie a akože ozdravovanie dlžníkov na úkor veriteľov poškodzuje a ohrozuje aj stabilizované stavebné spoločnosti.
Dušan Kupec, majiteľ banskobystrickej eseročky Plyn – Monta, ktorý robil pre Doprastav prekládky plynu, čakal od firmy 197–tisíc eur.
„Spolupracovali sme s nimi od roku 1998, vidno kopec roboty a takto sme dopadli. Pre nás je to obrovská suma, požičal som si už aj v bankách, no pomaly nebude ani čo založiť a čím ručiť. Dlžník sa oživí, no veritelia zostanú napospas osudu,“ myslí si Kupec.
Z peňazí, čo mu dlhuje Doprastav, sa mu späť vráti možno tretina. Zástancovia zákona o konkurze a reštrukturalizácii však hovoria, že takéto ozdravenie je lepšie, ako keby dodávatelia nedostali zaplatené nič.