Podľa jeho slov teraz nie je čas na sprísňovanie alebo uvoľňovanie sankcií uplatnených voči Moskve vzhľadom na situáciu na Ukrajine. Ruská anexia Krymu a plynový spor medzi Ukrajinou a Ruskom podľa Lidegaarda raz a navždy zmenili vzťah EÚ s Ruskom v oblasti energetiky.
Regulačné pravidlá v oblasti klímy a energetiky platné od roku 2030 by mali slúžiť ako jasná správa, že Európa znižuje závislosť na palivách z Ruska. "Myslím, že práve teraz je súčasný režim správny, nemali by sme ho rušiť,“ povedal minister v súvislosti so sankciami. Lidegaard však hovoril o ambicióznom klimatickom a energetickom balíčku, ktorý by bol neagresívnym krokom. Podľa neho by to bola správna cesta ako poslať silný signál. "Energetická efektívnosť a OZE riešia všetky naše problémy naraz,“ povedal.
Európska komisia v januári naznačila kurz politiky v oblasti energetiky a klímy smerom k roku 2030. Lídri EÚ budú o týchto otázkach rokovať neskôr tento mesiac. Predstavitelia EK pod podmienkou anonymity uviedli, že očakávajú dohodu, podľa ktorej by sa emisie skleníkových plynov znížili o 40 % oproti roku 1990. Tiež očakávajú, že podiel energie získanej z obnoviteľných zdrojov vzhľadom k celkovo zužitkovanej energii sa zvýši na 27 %. Podľa niektorých názorov by sa táto hodnota mohla pohybovať okolo hranice 30 %.
Dánsko je v rámci EÚ jednou z ambicióznejších krajín v environmentálnej oblasti. Martin Lidegaard dúfa v dohodu. Zároveň však pripúšťa, že to bude ťažké. Za krajinu, ktorá by pravdepodobne mohla mať najvýraznejšie ťažkosti označil Poľsko. Narážal pritom na značnú závislosť tejto krajiny na uhlí.