Kým plynová kríza v roku 2009 zastihla Ukrajinu aj Slovensko ako dve nepripravené krajiny, ktoré majú energetiku naviazanú na suroviny z Ruska, Slovensko je na možné výpadky počas tohtoročnej zimy pripravené už lepšie, aj keď stále zďaleka nie ideálne.
Aktuálne Rusko obmedzuje dodávky plynu na Slovensko o polovicu a Ukrajina je bez ruského plynu. V Kyjeve sa plyn radšej nemíňa a so štartom aspoň temperovania v radiátoroch sa čaká až na mrazy. Podobne ako v roku 2009 ide o výsledok sporu o ceny plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Aj teraz má spor politický podtón, keďže Rusko sa snaží získať späť vplyv na Ukrajine a to aj za cenu podporovania bojujúcich separatistov a protiruských sankcií zo strany EÚ.
Ukrajina sa aj po roku 2009 spoliehala na ruský plyn. Podobne aj Slovensko, aj keď plyn k nám môže prúdiť aj z Česka, či Rakúska a máme prístup aj na spotové trhy do Nemecka. Aj tieto zdroje plynu sú ale v skutočnosti najmä ruské. Stále chýba severno-južné plynové prepojenie cez celú Európu, zatiaľ sa dokončuje len plynovod medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktoré má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku. Do nich by už mohli lode privážať plyn z celého sveta. Bohužiaľ diverzifikácia postupuje pomaly.
Ukrajina má obrovské ložiská plynu
Ukrajina je na tom ale ešte horšie. Inak by to bolo ak by krajina investovala do nových vrtov. Vyplýva to z najnovšej analýzy Slovenského plynárenského a naftového zväzu. Štúdia zväzu poukazuje na rezervné zdroje, ktorá krajina na svojom území má. Ak by Ukrajinci do ťažby investovali, s využitím alternatívnych zdrojov a opatreniami na zníženie spotreby by podľa tejto štúdie mohla byť krajina sebestačná aj bez dodávok z Ruska.
Ukrajinci už dlhšie uvažovali nahradiť dodávky plynu z vlastných zdrojov. V tomto smere už robili široký prieskum. Podľa ukrajinského portálu finance.obozrevatel.com sa napríklad v minulých dňoch podarilo v Poltavskej oblasti v Kamišňanskom ropnom nálezisku objaviť v hĺbke 6¤200 metrov bohaté ložisko plynu. Ide o najhlbšie položený zdroj na Ukrajine. Ložisko môže denne poskytnúť 200-tisíc kubíkov plynu. Podľa spoločnosti Ukrgazdobiča len do konca tohto roku krajina získa z neho 15 miliónov kubíkov. Ročný objem ťažby z nového zdroja by mal predstavovať 50 miliónov kubíkov prírodného plynu.
Doterajší výskum pritom potvrdil, že v blízkosti vrtu existuje ďalších 12 perspektívnych podzemných zdrojov bohatých na plyn. Celkový objem ťažby v oblasti vrátane najnovšieho zdroja by mal v roku 2014 dosiahnuť viac ako 520 miliónov kubíkov, informuje spoločnosť Ukrgazdobiča. Pritom rok predtým to bolo 330 miliónov. Celkové zásoby v celej oblasti ťažby predstavujú podľa dnešných prepočtov viac ako 10 miliárd kubíkov plynu.
Momentálne Ukrajina dokáže zo svojich zdrojov vyťažiť 42 percent svojej ročnej spotreby. Predstavuje to objem 22 mld. metrov kubických. Podľa štúdie Slovenského plynárenského a naftového zväzu však len spoločnosti ako Ukrgazvidobuvannia, Ukrnafta, či Černomorneftegaz, ktorého väčšina vrtov sa ešte stále nachádza na území Ukrajiny majú potenciál zvýšenia ťažby na 31 mld metrov kubických ročne. Ján Klepáč, prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu hovorí, že všetko bude závisieť od toho, či Ukrajina investuje do zvýšenia ťažby. O aké investičné prostriedky by si malo ísť si však netrúfa odhadnúť. „Technicky to reálne je, ale technické problémy sú tie ľahšie riešiteľné, ako tie politické,“ hovorí.
Plyn na Slovensku napriek rizikám zlacnie
Ekonomika Ukrajiny však nie je v dobrej kondícii. Nedávno sa krajina dostala takmer do bankrotu a Svetová banka predpokladá, že ekonomika Ukrajiny prepadne o osem percent.
Nedostatok plynu na Ukrajine pritom môže spôsobiť vážne problémy aj Slovensku, keďže Ukrajina má poloprázdne zásobíky, ktoré sú dôležité aj pre stabilitu tranzitu. Zo stavu ukrajinských zásobníkov radosť nemá ani Ján Klepáč. „Je to zlá správa a vážny problém. Ak Ukrajina nezvýši ťažbu, tak by to mohlo mať dosah na nás všetkých,“ konštatuje.
Rusko síce môže posielať viac plynu cez plynovod Nord Stream na dne Baltického mora do Nemecka, ale jeho kapacita nie je dostatočná na to, aby pokryla prípadný stop cez Ukrajinu. Dosahy krízy by tak záviseli aj od úrovne mrazov. Slovenská vláda nateraz tvrdí, že pri analýze rôznych scenárov by aj polročné výpadky ruského plynu nemali z hľadiska dostupnusti plynu pocítiť priemysel ani ľudia. Analytici v takom prípade ale hovoria o možnom zdvojnásobení cien plynu na trhoch. Napriek tomu nateraz štátny SPP nakúpil plyn pre budúci rok lacnejšie a to by sa malo prejaviť aj na nižších cenách pre domácnosti. Prípadné straty zo zlacňovania by zrejme uhradil štátny rozpočet.
Export z ruského Gazpromu tvorí tridsať percent spotreby v Európe. Z toho objem, ktorý Gazprom dodáva cez Ukrajinu, predstavuje takmer päťdesiat percent celkových dodávok Gazpromu pre Európu.