Elektrina má zlacnieť aj firmám

, 07.10.2014 12:00
U. S. Steel Košice
Vysoké ceny elektrickej energie pociťujú napríklad hutnícke závody ako U.S. Steel Košice. Autor:

Koncové ceny energií pre priemyselné podniky by sa mali od budúceho roka znížiť. Aspoň to tvrdí rezort hospodárstva na čele s ministrom Pavlom Pavlisom, ktorý má vláde do dvoch týždňov predložiť výsledný návrh podpory priemyslu na Slovensku.

Ceny elektriny pre firmy patria dlhodobo k najvyšším v EÚ. K ich poklesu by podľa ministerstva malo dôjsť najmä znížením odvodu do Národného jadrového fondu, ktorý sa na výslednej cene podieľa síce len dvomi percentami, ale ide o milióny eur ročne. Mierny pokles cien elektriny sa očakáva od januára aj pre rodiny, a to pre pokles cien na trhu.

Priemyselným podnikom pritom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zvýšil koncové ceny energií od augusta tohto roka pre vyššiu tarifu za prevádzkové služby o viac ako desať percent. Cena stúpla po tom, čo sa zvýšil počet slnečných dní a s nimi aj dotácie na slnečné elektrárne oproti predpokladu na tento rok.

Po novom je tarifa za prevádzkovanie systému na úrovni 21,82 eura za megawatthodinu. Od začiatku roka to pritom bolo 19,82 eura za megawatthodinu a v minulom roku dokonca len 16,03 eura za megawatthodinu. Tarifa za prevádzkovanie systému tvorí 11 percent z koncovej ceny elektriny.

„Koncové ceny elektriny na Slovensku rastú od roku 2007, a už niekoľko rokov patria medzi najvyššie v Európe. Paradoxne, cena samotnej komodity má v posledných rokoch aj na Slovensku klesajúci trend. Rozhodnutie ÚRSO je v úplnom kontraste s krokmi ostatných členských štátov EÚ, ktoré vynakladajú maximálne úsilie na ochranu svojho priemyslu a na zvyšovanie jeho konkurencieschop­nosti. Považujeme krok ÚRSO za kontroverzný, navyše opätovne prijatý bez akýkoľvek konzultácii s účastníkmi trhu, či relevantného, argumentačne a analyticky podloženého zdôvodnenia,“ uvádza vo svojom stanovisku Slovenská obchodná a priemyselná komora.

Návrh musí prejsť u Kažimíra

Minister hospodárstva Pavol Pavlis pritom v nedeľňajšej relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že návrh na zníženie cien koncových energií má už pripravený, no odkonzultovať ho musí ešte s rezortným kolegom z ministerstva financií Petrom Kažimírom.

„Príspevok do jadrového fondu je na úrovni približne tri eurá za megawatthodinu, a tento príspevok problém vysokých koncových cien nerieši ani nevyrieši,“ hovorí na margo pripravovaných zmien Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Hlavným problémom vysokých koncových cien elektriny je podľa neho najmä podpora obnoviteľných zdrojov energie cez tarifu za prevádzkovanie systému, ktorá sa vyšplhala v ročných číslach od roku 2010 zo 71 miliónov eur na plánovaných 406 miliónov eur v tomto roku.

„Kým tarifa za prevádzkovanie systému, ktorá slúži na financovanie obnoviteľných zdrojov, bola v roku 2008 na úrovni 2,81 eura za megawatthodinu, dnes je už na úrovni 21,82 eura za megawatthodinu. Od vlády požadujeme zaviesť v systéme regulácie rovnaké princípy, ako sú v Českej republike, t. j. aby zo zákona minimálne tretinu nákladov na obnoviteľné zdroje znášal priamo štát zo štátneho rozpočtu,“ dodáva Gregor.

Väčšie zlacnie si štát nemôže dovoliť

Ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss hovorí, že by si to štát nemohol dovoliť bez dodatočných príjmových opatrení vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu. „Ak by štát znášal minimálne tretinu nákladov za obnoviteľné zdroje, zaťaží to štátny rozpočet a bez opatrení v oblasti vyšších príjmov to nebude možné zrealizovať,“ povedal Kiss.

Rezort hospodárstva ale sľubuje, že splní to, čo ešte v apríli tohto roka sľúbil v rámci Akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku.

„Ministerstvo hospodárstva posúdilo možnosti a má vypracovaný materiál, ktorý v ďalšej fáze bude konzultovať s dotknutými inštitúciami. Až po prekonzultovaní návrhov spracuje rezort hospodárstva záverečný materiál, ktorý by sa v prípade vyústenia do návrhu úprav cien a iných poplatkov premietol do návrhu novely zákona, ktorá by bola predložená do riadneho legislatívneho procesu,“ odkázal rezort hospodárstva.

Vysoké ceny trápia najmä oceliarov

S problémom vysokých cien energií sa dlhodobo borí najmä oceliarsky priemysel, čo robí európskych oceliarov menej konkurencieschop­ných. Sťažuje sa na to aj košický U. S. Steel, ktorý, ako Pravda včera informovala, v prípade priaznivejších podmienok na trhu nevylučuje nové investície a prípadne aj nábory pracovníkov. Európsky priemysel platí dva- až trikrát vyššie ceny za elektrickú energiu a plyn v porovnaní s konkurenciou mimo EÚ. Cenami energií nemôžu konkurovať nielen USA, ale ani Číne alebo Indii.

V energeticky náročných odvetviach môžu ceny energie tvoriť až 40 percent z celkových prevádzkových nákladov. V roku 2012 platila priemerná oceliareň v EÚ za elektrinu približne 62 eur za megawatthodinu, na Slovensku to však bolo vyše 100 eur za megawatthodinu.

Slovensko je pritom takisto jedným z troch členských štátov EÚ, kde regulované poplatky pre priemyselných odberateľov presahujú náklady na dodávku energie. Krajina má aj vysoký podiel poplatkov za obnoviteľné zdroje energie vo výslednej cene elektriny, ktorý je najvyšší v EÚ a dvojnásobný oproti jej priemeru. Oceliari dlhodobo upozorňujú, že obstáť v takom veľkom cenovom nepomere oproti ostatným oceliarskym konkurentom, smerom na západ aj na východ, je dlhodobo neudržateľné.

Brusel chce problém riešiť

K zníženým nákladom na energie by malo v najbližších rokoch podľa Európskej komisie prispieť dobudovanie vnútorného trhu s energiou, diverzifikácia ponuky, ako aj zvýšená energetická efektívnosť. Európsky parlament ešte vo februári tohto roka schválil rezolúciu, v ktorej označil oceliarsky priemysel za kľúčové a strategické odvetvie pre budúcu prosperitu Európy a veľkou väčšinou podporil Európsky akčný plán pre oceľ, ktorý ešte vlani predstavila Európska komisia. Na oceliarov však únia tlačí na druhej strane znížením emisií CO2 do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990.

Pre oceliarov je kľúčové aj to, ako sa vyvíja situácia v stavebnom priemysle. Aktuálne je problémom, že Čína obmedzila investície do infraštruktúry. Dopyt po oceli nerastie, ale ponuka je stále vysoká, čo tlačí ceny ocele nadol. Ekonomické oživenie Európy nastáva, je však ešte stále slabé na to, aby naštartovalo aj zlepšenie podmienok v stavebnom a následne oceliarskom priemysle.

O horších vyhliadkach pre tento sektor hovorí aj najnovšia správa Svetovej asociácie ocele. Tá očakáva, že globálna spotreba ocele za tento rok sa zväčší o dve percentá, jej predošlá predikcia rátala s rastom o 3,1 percenta.

„Spomalenie dopytu po oceli v Číne, ktoré odzrkadľuje štrukturálnu transformáciu ekonomiky, výrazne prispelo k zhoršeniu našej predikcie globálneho rastu,“ povedal podľa agentúry Reuters Hans Jürgen Kerkhoff, predseda výboru asociácie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#firmy #elektrina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku