Omyl poslancov potápa obce na vidieku

, 14.10.2014 20:00, aktualizované: 15.10.2014 07:00

Poslanci v parlamente omylom prijali zákon, ktorý môže zničiť obce na vidieku. Zákon z dielne poslancov ľavice aj pravice dokonca už podpísal aj prezident. Poslanci v snahe zrovnoprávniť daňové prostredie stanovili limit na dane za ornú a lesnú pôdu.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

V mnohých obciach sú však sadzby vyššie, keďže príjmy zo spomínanej dane sú ich jediným výraznejším výnosom a obce takto oprávnene financujú opravy po prejazdoch lesných a poľnohospodárskych mechanizmov.

Poslanci za Smer, Most, KDH, SDKÚ, ktorí zákon predložili, zjavne takýto dosah nepredpokladali. Ak sa zákon platný od januára 2015 rýchlo nezmení, mnohé obce môže paralyzovať. Týka sa to pritom značnej časti obyvateľstva Slovenska, ktorí bývajú na vidieku. Najviac poškodené môžu byť podhorské obce obklopené lesmi.

Štát síce zároveň obciam umožňuje zdaniť stánky a zároveň zvyšuje samosprávam podielové dane, na tom však získajú skôr väčšie obce, respektíve mestá.

Kým teraz sa výška daní za lesné pozemky pohybuje neraz aj okolo 20 percent zo základu dane, od Nového roka poslanci stanovili strop maximálne na 1,25 percenta. Základom dane z pozemkov je hodnota pozemku bez porastov, určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2. Hodnota pôdy za m2 je uvádzaná v prílohe zákona o miestnych daniach.

Práve podhorské obce hovoria o likvidačných podmienkach, keďže najmä dane z lesnej pôdy predstavujú pre niektoré z nich vyše 80 percent z celkových príjmov obce. To je aj prípad obce Motyčky v Banskobystrickom kraji, ktorá pre okresaný rozpočet hovorí o ďalšom priškrcovaní opaskov na úkor služieb poskytovaných ľu­ďom.

„Toto bude mať za dôsledok existenčné problémy obcí na rok 2015 a absolútne vypustenie niektorých služieb. Nehovoriac o zastavení rozvoja a realizácie rozpracovaných projektov spolufinancovaných z eurofondov,“ hovorí starosta obce Motyčky Maroš Lacko.

„Navyše cez našu obec sa realizujú odvozy palivového dreva na ťažkých nákladných autách, čo má za následok poškodzovanie miestnych komunikácií, ktoré nebudú mať obce z čoho udržiavať, opravovať, nieto ťahať nové asfaltové povrchy,“ dodal Lacko.

Na dani z lesných pozemkov vyberá obec momentálne 27,5 tisíca eur ročne, po zmene zákona to bude iba 1,6 tisíca eur. Príjem z ornej pôdy je v obci aktuálne na úrovni približne 2–tisíc eur za rok a po zmene to bude 500 eur. V tomto roku má obec vyrovnaný rozpočet vo výške 50–tisíc eur. Zvyšné príjmy má obec okrem dane z pozemkov aj z dane zo stavieb, poplatky za užívanie verejného priestranstva či za komunálny odpad. Do jej rozpočtu tečú aj peniaze z podielových daní. Obec má 110 obyvateľov. Ak by obec kompenzačne zvýšila daň ľuďom, môže to byť neúnosné zase pre obyvateľstvo.

Zasiahnuté stovky obcí

Obce tvrdia, že na vykrytie strát nebude stačiť ani práve štátom avizované zvyšovanie podielových daní. Súčasná vláda tvrdí, že je pripravená prijať rozhodnutia, ktoré zabezpečia postupné zvyšovanie podielu z dane z príjmu fyzických osôb v rokoch 2015 a 2016 tak, aby k 1. januáru 2016 bol tento podiel opätovne 70,3 percenta. Výška podielových daní sa zvýšila aj v tomto roku z pôvodných 65 na 67 percent.

Zvýšenie daní prinieslo samosprávam v tomto roku navyše asi 30 mil. eur. Tieto prostriedky samosprávam mali pomôcť vykryť zvýšenie platov školských zamestnancov, ktoré vláda vyrokovala so školskými odborármi. Na budúci rok idú podielové dane hore na 68,5 percenta, čo obciam prinesie 64,5 mil. eur.

„Kompenzácia podielových daní je len také ,zalepenie očí', výpadok nám to určite nevykompenzuje, keďže ten výpadok je veľmi veľký,“ povedal Lacko. Neofi ciálne sa hovorí o 900 malých a stredných obciach, ktoré môže tento zákon výraznejšie poškodiť.

„Z celkovej výmery katastra obce Baláže, čo je 1 422 hektárov, tvoria lesy až 88 percent plochy. Výpadok v rozpočte bude viac ako polovičný. Daň z lesných pozemkov tvorí až 60 percent rozpočtu. Obec, ktorá má okolo 220 obyvateľov, nemá šancu vykryť výpadok dane. Pre našu obec je novela zákona likvidačná,“ povedal starosta obce Baláže v okrese Banská Bystrica Jozef Chaban.

Nové nastavenie je nesystémové

Združenie miest a obcí však tvrdí, že ide o obmedzenie možnosti robiť v obciach účinnú daňovú politiku podľa vlastných podmienok.

„Považujeme to za nesystémový a ohrozujúci proces stabilizácie a konsolidácie verejných financií na úrovni miest a obcí. Upozornili sme, že návrh by mal nepriaznivé finančné dopady najmä v produkčných poľnohospodárskych oblastiach a že je v rozpore so základnými princípmi zdaňovania, prioritami ZMOS–u. Nebol ekonomicky vybilancovaný a počítal s výraznými regulačnými obmedzeniami pre obce,“ odkázala hovorkyňa ZMOS–u Marta Bujňáková.

„Obce na budúci rok nebudú mať príjmy na prenos kompetencií ani základných služieb, ako je zimná údržba, rovnako vykurovanie obecných priestorov, osvetlenie verejných priestranstiev, mzdy, odvody, poplatky,“ pokračuje Lacko, starosta Motyčiek.

Za lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy v správe štátu, si obec pýta aktuálne 21–percentnú daň. Za ornú pôdu pýtajú 6–percentnú daň zo základu dane.

Niektoré dane sa môžu zvýšiť

Zákon o miestnych poplatkoch a daniach prináša pre samotné mestá a obce možnosť zdaniť predajné stánky či kiosky, rovnako aj podzemné garáže. Po novom bude majiteľ uhrádzať okrem nájomného aj daň mestu. Výsledná daň bude násobkom celkovej výmery, hodnoty pozemku, ktorú určuje zákon, a základnej sadzby, ktorú stanovujú mestá. Obce ju určia všeobecne záväzným nariadením. Poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev však nateraz určovanie nových sadzieb nepovažujú za prioritu.

Podľa neoficiálnych informácií to chcú nechať až na nové zastupiteľstvá, ktoré vzídu z novembrových komunálnych volieb. Mnohým vidieckym obciam však táto možnosť v zákone nijako nepomôže, keďže niektoré z nich nemajú v obci žiaden podobný stánok. Príjmy z týchto daní sú pritom v porovnaní so stratami na dani z ornej a lesnej pôdy veľmi nízke.

Poslanci: Chceli sme zastaviť zneužívanie daní

S novelou zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ktorá stanovuje maximálnu výšku sadzby dane pri ornej a lesnej pôde, prišla šestica poslancov z najväčších parlamentných klubov. Ministerstvo financií v dôvodovej správe k novele zákona tvrdí, že nebude mať žiaden dosah na štátny rozpočet. Dotknuté obce však nevedia, ako prípadne obrovské straty vykryjú.

„Miestne dane patria medzi originálne kompetencie obcí a miest, ktoré si fakultatívne určujú aj ročné sadzby dane. Daň z pozemkov je popri dani zo stavieb a dani z bytov len jednou daňou v štruktúre miestnych daní. Aktuálna novela zákona o miestnych daniach je návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR, preto ohľadom bližších informácií odporúčame obrátiť sa na týchto poslancov,“ odkázal rezort financií na otázku, či sa nebude zasadzovať za vrátenie pôvodného stavu. S návrhom novelizovať miestne dane a poplatky prišli Ľubomír Petrák (Smer), Igor Choma (Smer), Richard Raši (Smer), Elemér Jakab (Most), Peter Muránsky (KDH) a Jozef Mikuš (SDKÚ). Denník Pravda oslovil všetkých predkladateľov zákona.

Vyjadrenie poslali len poslanci za Smer v spoločnom vyhlásení. „Sme si vedomí, že v niektorých obciach môžu byť dopady i negatívne. Nebolo naším cieľom znížiť príjmy niektorých obcí a miest, ale sprehľadniť a zrovnoprávniť daňové prostredie na Slovensku,“ poslali v spoločnom vyhlásení poslanci Raši, Choma a Petrák.

„Z dostupných podkladov vyplývalo, že v katastrálnych územiach s nižšou hodnotou pôdy sú často používané vyššie sadzby dane, aby bol zabezpečený výnos dane z nehnuteľností v absolútnej hodnote. Uvedené vedie k tomu, že podnikatelia v poľnohospodár­stve, ktorí hospodária na menej kvalitnej pôde, a teda majú aj nižšie výnosy zo svojej činnosti, sú zaťažovaní vyššou daňou z nehnuteľností,“ tvrdia.

Fakt však je, že už teraz sa podľa zákona pri základe dane zohľadňuje bonita pôdy. Situácia v každej obci je pritom iná a podľa obcí sa nedá riešiť plošne. Poslanci tvrdia, že zmenu nemysleli zle.

„V niektorých obciach sú sadzby dane pre jednotlivé časti obce alebo katastrálne územia určované podľa toho, kto na týchto pozemkoch hospodári, pričom ak ide o podnikateľské subjekty, ktoré nemajú sídlo v obci, majú tieto subjekty často vyššie daňové zaťaženie. Uvedené postupy vytvárajú významnú nerovnosť v podnikateľskom prostredí a v niektorých prípadoch by sa dalo hovoriť aj o využívaní dier v zákone na konkurenčný boj podnikateľských subjektov,“ doplnili poslanci.

Poslanci poukazujú aj na konzultácie s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, z ktorých vyplynulo, že ekonomicky únosnou hranicou sadzby dane je 1,25 percenta z hodnoty pôdy. „Podotýkame, že paradoxne sa priemerná hodnota sadzby na najkvalitnejších pôdach I. a II. bonity pohybuje zhruba na polovici maximálnej sadzby dane stanovenej touto novelou,“ napísali poslanci.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dane #pôda #obce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk