Nové opatrenie sa má týkať automobilov, ťažkej techniky a metalurgických produktov. Podľa denníka Kommersant však nepôjde o plošný zákaz importu. Ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja, a aj ministerstvo obchodu a priemyslu chcú presadiť, aby štátne podniky nemohli dovážať zo zahraničia určité produkty, ktoré majú „ruskú obdobu“.
Ministerstvo priemyslu a obchodu potvrdilo, že vypracovalo „všeobecné nariadenie“, ktoré sa bude týkať všetkých podnikov minimálne s 50–percentným štátnym podielom.
„Tieto obmedzenia budú štátnym firmám odporúčať zástupcovia štátu v ich správnych radách,“ dodal pre Kommersant zdroj z ministerstva hospodárskeho rozvoja. Všeobecne sa predpokladá, že ide o ďalšie z „asymetrických“ odvetných opatrení, ktoré Rusko zvažuje ako formu za uvalenie sankcií zo strany Európskej únie, USA a ďalších krajín. Tie sankciami na ruské spoločnosti v zbrojárskom, energetickom a bankovom sektore reagovali na ruskú anexiu Krymu a angažovanosť ruskej strany v ozbrojenom konfl ikte na východe Ukrajiny.
Rusko podľa Andreja Belousova, poradcu ruského prezidenta Vladimira Putina, zvažuje aj obmedzenie dovozu textilných výrobkov.
Ruská ekonomika po uvalení sankcií čelí naraz viacerým problémom. Obmedzenie prístupu na európske kapitálové trhy sťažuje štátnym podnikom prístup k financiám. Zároveň odlev kapitálu z krajiny núti ruskú centrálnu banku míňať miliardy dolárov a eur na udržanie hodnoty ruského rubľa, ktorého oslabovanie predražuje import a ohrozuje finančnú stabilitu krajiny.
To sa už prejavilo aj znížením ratingu Moskvy. V nedeľu ratingová agentúra Moody‘s Investors Service zhoršila dlhodobý rating záväzkov Ruska o jeden stupeň na Baa2 pričom výhľad ratingu ponechala negatívny.
Ďalším problémom pre Rusko je dlhodobo nízka cena ropy, ktorá sa drží v rozmedzí 80 až 90 dolárov za barel. Rusko je pritom závislé od príjmov z exportu ropy a plynu. Podľa analytikov môže Moskva s takýmito cenami ropy vydržať aj 2 roky, no potom už bude čeliť vážnym dôsledkom.
„Pokles cien o 20 percent za posledné tri mesiace bol pre ruskú vládu šokom. Tá totiž v návrhu rozpočtu na budúci rok počíta s cenou 100 dolárov za barel a rastom ekonomiky o 2,6 percenta,“ uviedol pre denník Financial Times Sergei Guriev, profesor ekonomiky z parížskeho inštitútu Sciences Po.
Predaj ropy a plynu tvorí až polovicu príjmu ruskej štátnej kasy, takže pokles ceny ropy zo 100 na 80 dolárov uberie až 2 percentá z ročného výkonu ekonomiky. Za normálnych okolností by to nebol až taký problém, Rusko by si požičalo na medzinárodných trhoch. Vzhľadom na uvalené sankcie je však manévrovací priestor Moskvy výrazne zúžený. Nepríjemný je aj tlak tradičných exportérov ropy ako Saudská Arábia a ďalších členov organizácie OPEC. V ich záujme je udržať cenu práve v rozmedzí 80 až 90 dolárov, aby znepríjemnili život krajinám ťažiacich suroviny tzv. frakovaním. Im cena pod 100 dolárov prináša stratu, čo spomaľuje rozvoj novej ťažby a posilňuje pozíciu OPEC–u.