Rovnako do roku 2030 sa v EÚ zvýši podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov na najmenej 27 percent, najmenej o 27 percent sa zvýši energetická účinnosť a zároveň sa posilní prepojenie energetických sietí (ďalšie informácie v článku Zelená energia zdražovala. Únia sa jej však nevzdáva).
„Nebolo to vôbec jednoduché, ale podarilo sa nám dosiahnuť spravodlivé riešenie,“ povedal predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na tlačovej konferencii v piatok po 1:00 SELČ. Dohoda, ktorá ešte vo štvrtok večer vôbec nebola istá, je podľa neho ambiciózna, vyrovnaná, ale zároveň berie ohľad na finančné náklady. Rozhodnutie je podľa Van Rompuya pozitívnou správou pre medzinárodné spoločenstvo pred svetovou klimatickou konferenciou plánovanou na december 2015 do Paríža.
Cieľ najmenej 40 % zníženia emisií oxidu uhličitého (CO2) je záväzný pre každú členskú krajinu. Cieľ, týkajúci sa obnoviteľných zdrojov, je záväzný na celoeurópskej úrovni, zdôraznil Van Rompuy. Teraz je úroveň obnoviteľných zdrojov okolo 14 percent, EÚ teda do roku 2030 podiel „zelenej energie“ v zásade zdvojnásobí.
Záväzok týkajúci sa najmenej 27 % úspor energií je „orientačný“ a za základ berie model vychádzajúci pre rok 2030 zo súčasnej úrovne spotreby a technológií. Cieľ má byť v roku 2020 prehodnotený s úvahou, či ho nie je možné zvýšiť na európskej úrovni na 30 percent.
„Ide o zmenu správania, ale aj o inovácie. Ide tak o vypínanie svetiel, ako aj o zlepšovanie žiaroviek,“ opísal ho Van Rompuy.
Česko podľa premiéra Bohuslava Sobotku všetky záväzky podporilo, lebo sú aj v záujme jeho priemyslu. Dohoda bola pre Prahu prijateľná, pretože ponecháva rozhodovanie o energetickom mixe aj záväzkoch na jednotlivých štátoch. „Záver, s ktorým Európa pôjde na ďalšie rokovania, neohrozuje suverénne rozhodovanie, z akých zdrojov bude ČR v ďalších rokoch vyrábať energiu,“ povedal českým novinárom Sobotka.
Konkurencieschopnosť českého priemyslu podľa premiéra dohodou ohrozená nebude. „Budeme postupovať tak, aby to nezaťažilo spotrebiteľa, neohrozilo zamestnanosť a neznížilo konkurencieschopnosť našich firiem kvôli zvýšeniu cien energií,“ uviedol Sobotka.
Práve obavy z možného zdraženia energií viedli krajiny zo strednej a východnej časti EÚ, že volali po započítaní nákladov na obnovu energetik. Hlasné bolo pred summitom predovšetkým Poľsko, ktorého premiérka Ewa Kopaczová dokonca hrozila únii vetom. Poliaci 90 percent svojej elektrickej energie vyrábajú z uhlia.
Štvrtý záväzok týkajúci sa prepojiteľnosti sietí je podľa Van Rompuya k roku 2030 na úrovni 15 percent. Na každých sto megawattov vyprodukovanej energie by mal teda mať členský štát infraštruktúru umožňujúcu vývoz alebo dovoz 15 megawattov energie do susednej krajiny.
Podľa únijného prezidenta je to poistka v prípade výpadku domácej energetickej výroby, ale aj zásadná súčasť energetického trhu prepájajúceho cezhraničný dopyt s ponukou.
Prejavom solidarity EÚ je podľa neho podpora chudobnejším krajinám nielen stanovením adekvátnych cieľov, ale aj dodatočnými fondmi, aby tieto štáty mohli zvyšok únie dobehnúť.
Vložené financie ale podľa Van Rompuya musia byť čo najúčelnejšie vynaložené z hľadiska celoeurópskej perspektívy. „Pomôže to chrániť medzinárodnú konkurencieschopnosť nášho priemyslu a európske pracovné miesta,“ poznamenal.
Európska únia má dlhodobý cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 až 95 percent oproti úrovni z roku 1990 Do roku 2020 boli stanovené ciele zníženia emisií o 20 percent, dosiahnutie 20 percent „zelenej“ energie a dvadsaťpercentné úspory.