Po kritike samotných obcí, ktorým by zmeny urobili likvidačné škrty v rozpočtoch, chcú poslanci limit upraviť, ale len v prípade lesov. Po novom by tak mohli starostovia a primátori navýšiť daň za lesné pozemky na hranicu 2,5 percenta. Predkladateľ návrhu, poslanec parlamentu Ľubomír Petrák (Smer) to odôvodnil tým, že lesníci, ktorí ťažia drevo, ničia miestne komunikácie v obciach. Nový návrh však zástupcovia lesov odmietajú. Platiť za poškodené cesty obciam nechcú. U poslancov plánujú za zmeny zákona lobovať v týchto dňoch.
„Aj keby sme chceli byť ochotní, v zmysle súčasnej legislatívy nemôžeme dávať svoje peniaze do cudzieho majetku na jeho zhodnocovanie, teda ani obci nemôžeme zhodnotiť miestnu komunikáciu. Samozrejme, možno by sme našli tam, kde je súzvuk obce a obhospodarovateľa lesov, nejaké „kľučky“ v podobe daru alebo iného príspevku na podporu obce, respektíve náhrady škody, ale považujeme to za značne nesystémové a diskriminujúce,“ hovorí Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Odôvodňuje to tým, že lesy by nemali platiť za to, keď raz za niekoľko rokov vyvezú drevo z lesa.
„Obec pýta každoročne daň, ako by drevo lesníci vozili denne. Nemôžeme predsa odstrániť škody na roky neopravovaných cestách, ktoré bežne používajú aj iné pracovné mechanizmy a nákladné automobily. Ako posúdiť, kto viac prispel na zničené cesty, po ktorých denne jazdia všetky ostatné typy nákladných áut prevážajúcich tovary a stavebné materiály?“ pýta sa Ovseník.
Niektoré obce sa dohodnúť nevedia roky
Viaceré slovenské obce najmä v podhorských oblastiach už roky riešia problém s rozbitými cestami, na opravu ktorých nedostanú od lesov ani euro. Napríklad starostka podhorskej obce Vyšná Boca v Žilinskom kraji s niečo vyše 100 obyvateľmi tvrdí, že kým so štátnymi lesmi sa dohodnúť vie, problém jej robia súkromní urbárnici. Príjmy z dane z lesných pozemkov doteraz obec využila iba na opravy miestnych komunikácií a premostení. Tamojší súkromní lesníci však tieto obvinenia odmietajú s tým, že platiť budú, ale nie podľa ich slov úžernícke dane. Aktuálne má obec výšku sadzby dane na úrovni 7,5 percenta, kým základná sadzba je 0,25 percenta.
„Máme výhrady k tomu, že oproti minulosti narástli dane o 500 percent, čo má pre nás dosť nepriaznivé dôsledky,“ tvrdí Pavel Zacharovský zo Spolku bývalých urbárnikov, pozemkové spoločenstvo Vyšná Boca. Lesníci upozorňujú, že sa v ich revíroch nachádza lesná dopravná sieť
„Tieto cesty sú čím ďalej tým viac využívané verejnosťou najmä na rekreačné účely. Cesty stavajú, opravujú a rekonštruujú obhospodarovatelia lesov najmä z vlastných zdrojov. A musia ich opravovať aj po nezodpovednej motoristickej verejnosti, ktorá si lesy začala mýliť s krosovými areálmi. A napriek tomu, že tieto súkromné cesty neštátnych obhospodarovateľov lesov sú verejne prístupné, podliehajú ako jediný druh pozemnej komunikácie dani z pozemkov,“ vysvetľuje Ovseník. Podľa údajov štátnych Lesov SR malo vlani 57 slovenských obcí daň za lesnú pôdu vyššiu ako 3 percentá.
„V prípade nášho podniku sa to vzťahovalo na výmeru 31,2 tisíca hektárov lesných pozemkov, kde sme zaplatili daň 885–tisíc eur. V roku 2013 Lesy SR, š. p., platili daň za výmeru 632–tisíc hektárov. Na Slovensku je podľa štatistických údajov predmetom dane približne 1,2 milióna hektárov. Lesy SR, š. p., teda platia dane za viac ako polovicu tejto výmery. Keď by sme sa pozreli na zaplatenú hodnotu dane, z celkovej zaplatenej dane za lesné pozemky Lesy SR, š. p., sme zaplatili viac ako 70 percent,“ povedal hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Štátne lesy pritom vytvorili zo svojho zisku osobitný fond, z ktorého prispievajú obciam na opravu odvozom dreva poškodených ciest, ktoré sú v majetku obcí, sumou 800–tisíc eur ročne.
Kľúč k riešeniu je v nedohľadne
Univerzálny kľúč, ako vyriešiť problém v niektorých prípadoch s neúmerne nastavenými daňami zo strany obcí a na druhej strane, ako vykryť straty obciam, ktoré od nového roka stratia značnú časť svojich príjmov, v tejto chvíli neexistuje. Vláda síce samosprávam sľúbila, že vráti výšku podielových daní na úroveň 70,3 percenta do roku 2016, postihnutým obciam to však veľmi nepomôže.
Petrák tvrdí, že limit na ornú pôdu zasiahne z takmer 3–tisíc obcí na Slovensku „iba“ 110. Pritom 78 obcí bude mať výpadok na dani z ornej pôdy menší ako 2–tisíc eur ročne. V prípade nového limitu na daň z lesnej pôdy hovorí o 33 obciach, z ktorých 10 príde pre nižšiu daň v rozpočte o viac ako 10–tisíc eur ročne. Napríklad v prípade obce Moštenica v Banskobystrickom kraji dôjde pri dani z lesnej pôdy k výpadku vo výške viac ako 6–tisíc eur. Dane z lesnej a ornej pôdy predstavujú pre obec 60 percent z jej celkových príjmov.
Podľa štátnych lesov je v prípade lesných pozemkov potrebné najmä zjednotiť určovanie hodnoty pozemkov za 1 m2. Základom dane z pozemkov pri ornej pôde je hodnota pozemku bez porastov, určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2. Hodnota pôdy za m2 je uvádzaná v prílohe zákona o miestnych daniach. Pri lesných pozemkoch sa hodnota pozemku za 1 m2 určuje znaleckým posudkom.
„Ak znalecký posudok lesy nepredložia, obec má právo vo všeobecne záväznom nariadení určiť hodnotu pozemku za 1 m2, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Touto hodnotou sa potom vynásobí výmera predmetu dane lesných pozemkov a prenásobí sa sadzbou. Čiže pri lesných pozemkoch buď zaplatíte znalecký posudok, alebo čakáte, akú hodnotu za 1 m2 obec určí vo VZN,“ vysvetľuje Rezek.
„Chceme, aby sa vypracovala príloha k zákonu, kde bude rovnako ako pre poľnohospodársku pôdu určená hodnota lesného pozemku bez porastov za 1 m2 v konkrétnom katastrálnom území. Odstráni sa tým povinnosť predkladať znalecké posudky a súčasne možnosť obci určovať túto hodnotu všeobecne záväzným nariadením,“ hovorí Rezek.
Poslanci parlamentu by mali novelu zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ktorá stanovuje nové limity na dane z lesnej a ornej pôdy, opätovne upraviť na novembrovej schôdzi, ktorá je plánovaná po komunálnych voľbách.