Šéf OECD zhodnotil Slovensko: Bratislava a západ. Potom bieda

Roztváranie nožníc medzi bohatou Bratislavou a chudobnejším zvyškom Slovenska neustáva.

06.11.2014 20:00
Gurrí­a, Fico, OECD Foto: ,
Generálny tajomník OECD Angel Gurrí­a (vľavo) a premiér Robert Fico na tlačovej besede po spoločnom rokovaní v Bratislave 5. novembra 2014.
debata (48)

Kým hlavnému mestu patrí spomedzi 272 regiónov v 28 členských štátoch EÚ až šiesta najlepšia priečka, západ krajiny je bez Bratislavy až v tretej stovke rebríčka. Upozornil na to v stredu v Bratislave šéf Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) José Ángel Gurría.

„Nerovnosť príjmov narástla na Slovensku výraznejšie počas krízy, v globálnom porovnaní má však krajina jednu z najnižších úrovní nerovnosti. Problémom však je, že kým Bratislava je šiestym najbohatším regiónom v Európe, západné Slovensko bez hlavného mesta sa radí až na 239. priečku. Nezamestnanosť v Bratislave dosahuje šesť percent, v ostatných regiónoch krajiny až vyše 20 percent,“ komentoval Gurría.

Kým v Bratislave sú platy často vyše 1 000 eur mesačne, na strednom či východnom Slovensku nedosahujú často ani polovičnú úroveň. Chýba stále diaľnica do Košíc, rezervy sú vo výdavkoch a v systéme vzdelávania a tiež riešenia rómskej otázky a pružnejšieho trhu práce.

zväčšiť
OECD, ekonomika, Slovensko, graf

Gurría zároveň ocenil, že sa zlepšil stav verejných financií a teraz by sa mala krajina ešte viac zamerať na reformy kľúčových oblastí. „Moje posolstvo je gratulácia. Urobili ste veľa roboty v zložitom prostredí, ale rovnako stále zostáva množstvo práce urobiť,“ povedal Gurría po stretnutí s premiérom Robertom Ficom.

Okrem iného organizácia Slovensku odporúča naďalej zlepšovať efektivitu výberu daní, zefektívniť výber dane z nehnuteľností a takisto zaviesť environmentálne dane. Tie zahŕňajú dane zo znečistenia a spotreby zdrojov či dopravné a energetické dane. Ďalším typom environmentálnych daní sú dane súvisiace s dopravou, prevažne cestná daň. Radia sa tam aj dane v rámci leteckej dopravy či špeciálne dane pri kúpe automobilov.

Výber týchto daní je na Slovensku vzhľadom na veľkosť ekonomiky štvrtý najnižší v rámci EÚ. Kým v krajinách únie sa priemerne vyberie na tomto type daní 0,53 percenta HDP, na Slovensku je to 0,2 percenta.

Rezervy na Slovensku vidí OECD aj v stave ciest, efektivite verejnej správy či vo vzdelávaní. Práve zlepšenie systému vzdelávania je pritom podľa Gurríu podstatné pre boj s nezamestnanosťou, ktorá na Slovensku napriek poklesu zostáva naďalej vysoká, a to najmä medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nízkou kvalifi káciou.

„Oceňujem, že sa Slovensko dostalo z procedúry nadmerného deficitu. Makroekonomická situácia je v krajine zastabilizovaná a dáva odkaz investorom, že si do budúcnosti bude viesť dobre a predvídateľne,“ povedal Gurría.

Hlavným zdrojom bohatstva hlavného mesta sú podľa ekonómov najmä veľké firmy a podniky, ktoré sídlia v Bratislave. Ako príklad uvádzajú automobilku Volkswagen.

„K dobrým výsledkom regiónu však prispieva aj rafinéria Slovnaft či veľké zahraničné korporácie. Bratislava vyrobí asi tretinu HDP celej krajiny a pôsobí vďaka tomu ako magnet pre obyvateľov zo zaostalejších regiónov. V hlavnom meste vďaka tomu žije približne osem percent celej slovenskej populácie,“ vysvetľuje ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.

Práve fakt, že významné zahraničné a domáce firmy a veľké závody nie sú rovnomerne rozdelené naprieč krajinou, vytvára však hladové doliny a veľké príjmové nerovnosti. Napríklad v tomto má susedná Česká republika vyrovnanejšiu ekonomickú štruktúru, jej pracovný trh je viac v rovnováhe.

„Napriek tomu v hlavnom meste sú vyššie príjmy, ale aj vyššie náklady na život. Na strednom či východnom Slovensku sa ľudia viac venujú poľnohospodárstvu, teda sami si dopestujú ovocie a zeleninu, a často aj pre zníženie výdavkov domácností žijú vo viacgeneračných domoch,“ doplnil Kiss.

Bratislava za dostala za posledných päť rokov medzi top elitu miest, v ktorých sú najlepšie podmienky na život, aj podľa nedávno zverejnenej štúdie ekonomického týždenníka The Economist. Ten hodnotil 140 svetových miest. Ekonómovia sa pozreli na 30 faktorov týkajúcich sa bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, infraštruktúry a životného prostredia v najväčších mestách. Podľa ekonómov sa Bratislavčanom žije lepšie, ako to bolo v roku 2009. Zlepšila sa najmä infraštruktúra.

Slovensko podľa odhadov OECD v tomto roku ekonomicky porastie o 2,6 percenta, v budúcom roku hospodársky rast zrýchli na 2,8 percenta a v roku 2016 až na 3,4 percenta. Zároveň organizácia očakáva aj pokles nezamestnanosti na 12,8 percenta v roku 2015 a následne na 12,2 percenta o rok neskôr. Ceny sa podľa štúdie v tomto roku medziročne nezmenia, v budúcom roku už by harmonizovaná inflácia mala dosiahnuť 1,2 percenta a v roku 2016 by sa mal rast cien zrýchliť na 1,6 percenta. Rizikami ďalšieho vývoja slovenského hospodárstva ako malej otvorenej ekonomiky je zhoršenie situácie v ostatných štátoch, čím by sa oslabil export. Okresať rast a ohroziť pracovné miesta by mohla aj ďalšia eskalácia geopolitického napätia na Ukrajine

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #OECD #José Ángel Gurría