Krízu utlmili až natlačené bilióny

Americká centrálna banka (FeD) minulý týždeň skončila s pumpovaním peňazí do svojej ekonomiky. Od roku 2008 až doteraz s prestávkami tak napumpovala 3,7 bilióna dolárov. Stanovený cieľ zastaviť krízu sa jej podľa niektorých analytikov podaril, podľa iných sa tým len zakryli reálne problémy ekonomiky, ktoré môžu prepuknúť neskôr.

08.11.2014 08:30
Wall Street, burza Foto:
Amerika utlmila krízu natlačenými biliónmi dolárov. Ak neprinesú trvalý ekonomický rast, prípadná ďalšia kríza by sa podobne ako v roku 2008 ukázala na burze Wall Street v New Yorku (na fotografii).
debata (10)

Kríza v roku 2008 z USA postihla celý svet a spôsobila prepúšťanie aj v Európe. Následne prepukla v eurozóne do dlhovej krízy. Američanom sa napriek vytlačeným biliónom podarilo dostať pod kontrolu infláciu. Rast cien okolo dvoch percent žičí priemyslu aj biznisu. Zároveň nezamestnanosť klesla pod šesť percent. Je tak najnižšia za päť a pol roka.

Podobným štýlom ako FED sa pritom snaží aktuálne naštartovať ekonomiku aj Európska centrálna banka. Kvantitatívnym uvoľňovaním alebo aj „mimoriadnym pumpovaním“ peňazí do ekonomiky reagovala americká centrálna banka na krach americkej banky Lehman Brothers ešte v septembri 2008. S prestávkami potom pumpovala peniaze, ktoré sama vyrobila, až doteraz. Dôvodom na túto aktivitu malo byť vymazanie stoviek miliárd dolárov aktív v dôsledku krachov. Žiadna finančná inštitúcia si v tom čase nebola istá svojou budúcnosťou. Do hry tak zasiahli vlády a centrálne banky.

Americký Federálny rezervný systém začal znižovať úrokové sadzby a naštartoval kvantitatívne uvoľňovanie, ľudovo povedané, americká centrálna banka nakupovala dlhopisy štátov či firiem za peniaze, ktoré sama vytvorila. Lacno sa takto k peniazom a pôžičkám dostali aj firmy či ľudia. Úrokové sadzby klesali a dostali sa až na minimum. Hypotekárny úrok pri dlhých fixáciách klesol zo šiestich na tri percentá. Len na porovnanie, v súčasnosti si môžu ľudia kúpiť hypotéku na Slovensku za priemerný úrok 3,12, a to sa považujú súčasné úrokové sadzby za najnižšie za posledných dvadsať rokov.

Kríza sa môže ľahko vrátiť

Američania týmto kvantitatívnym uvoľňovaním sledovali podľa analytičky Poštovej banky Dany Vrabcovej dva ciele. „Chceli zvýšiť infláciu, čiže rast cien, a zlepšiť situáciu na trhu práce. Nezamestnanosť bola na začiatku krízy vyše deväťpercentná. Teraz je pod úrovňou šiestich percent. Čiže dá sa povedať, že stanovený cieľ sa im podaril,“ hovorí.

Analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS má však iný názor. „Bola to snaha prifúknuť spľasnutú bublinu. Najväčším negatívom bolo, že to na čas zamaskovalo reálne problémy americkej ekonomiky. Nezamestnanosť síce klesla, ale zostali vysokodeficitné rozpočty, nepokryté budúce záväzky, napr. v systéme Medicare, a veľká prepákovanosť, predlženosť ekonomiky, napríklad dlh za študentské pôžičky sa blíži k 1 200 miliardám dolárov, od roku 2007 sa tento dlh viac ako zdvojnásobil. To sú problémy, ktoré sa skôr alebo neskôr znova prejavia. Navyše je veľký otáznik, čo sa stane po postupnom opustení politiky kvantitatívneho uvoľňovania,“ hovorí analytik.

Jedným z rizík budúceho vývoja môže byť podľa analytikov aj pokles na akciových trhoch, ktoré z mimoriadne voľnej menovej politiky centrálnej banky ťažili. Vysoká zadlženosť a budúce záväzky, medzi ktoré patria aj sľuby o vysokých dôchodkoch alebo zdravotná politika, budú odčerpávať peniaze z reálnej ekonomiky.

Americkú ekonomiku počas mohutného pumpovania peňazí pred hyperinfláciou pritom zachránil dolár ako rezervná mena na celom svete. Dolár je jednoducho v očiach investorov silnou menou, ktorá nemôže padnúť. Dolárom sa totiž platí prakticky kdekoľvek. Ak prídu ľudia do nejakej africkej krajiny, je väčšia pravdepodobnosť, že v nej zaplatíte dolárom ako eurom, zhodujú sa odborníci.

Inšpiruje sa Amerikou aj Európa?

Šéf európskej centrálnej banky Mário Draghi sa už viackrát vyjadril, že by chcel spraviť niečo podobné ako americký FED. Rada guvernérov však zatiaľ takýto nápad neodobrila. Pozitívny vzťah k riešeniam á la FED majú pritom Francúzi či Taliani, ktorých dlhy patria v Európe medzi najvyššie.

Európska centrálna banka v uplynulých mesiacoch už ohlásila rôzne opatrenia na podporu európskej ekonomiky, na podporu hospodárskeho rastu či na odvrátenie hrozby deflácie. Taký priestor, aký mal americký FED, však ECB nemá. To, čo ECB plánuje, spustiť čoskoro program nákupu dlhopisov, je podľa analytikov len slabým odvarom amerického kvantitatívneho uvoľňovania. V rámci tohto programu totiž centrálna banka pomáha kryť hypotéky alebo úvery pre podniky. V prípade, že dôjde k ich nesplácaniu, berie na seba riziko vývoja.

Je to však svojím spôsobom aj riziko pre ECB. Ak by bolo totiž veľa nesplácaných úverov, musela by na ich pokrytie bankám vytlačiť ďalšie peniaze, čo by malo dosah na infláciu. Efekt tohto opatrenia však môžu podľa analytičky Dany Vrabcovej nepriamo pocítiť aj Slováci. A to v podobe ešte väčšieho, ale nepatrného zníženia úrokových sadzieb pri hypotékach alebo aj väčšej dostupnosti úverov.

Nemci tlačenie peňazí nechcú

Kritici najmä z radov Nemcov hovoria, že kvantitatívne uvoľňovanie v Európe nemôže byť také, ako to americké. ECB totiž neslúži jednému štátu, ale všetkým štátom eurozóny a eurozóna vznikala s tým, že nebude za žiadnych okolností slúžiť ako transferová únia, čiže nebude prerozdeľovať zdroje z jedného štátu do druhého.

„Nákup štátnych dlhopisov ECB je citlivá téma. Súd by si to mohol vyložiť ako porušenie právnych zmlúv, ktoré vylučujú fi nancovanie členských štátov cez monetárnu politiku ECB,“ hovorí Martin Vlachynský.

Púšťanie sa do kvantitatívneho uvoľnenia by navyše v prípade Európy mohlo viesť aj k strate motivácie členských štátov konsolidovať svoje verejné financie, dodáva. Európska centrálna banka už medzi rokmi 2010 až 2012 nakupovala štátne dlhopisy. Hodnota týchto nákupov dosiahla približne 210 mld. eur. Išlo o nákup dlhopisov predovšetkým problémových krajín ako Grécko, Írsko, Portugalsko či Taliansko. Na rozdiel od amerického Fed–u však ECB tieto nákupy sterilizovala, vysvetľuje analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.

„To znamená, že objem peňazí zodpovedajúci hodnote nakúpených dlhopisov pravidelne sťahovala z trhu cez úložky komerčných bánk. Ešte dnes ECB drží takého štátne dlhopisy v hodnote 145 mld. eur a čaká do ich splatnosti. Na týchto operáciách ECB dokonca zarába, keďže z nakúpených dlhopisov jej plynú úrokové výnosy,“ povedala.

Priekopníkom kvantitatívneho uvoľňovania bola japonská centrálna banka, ktorá tento nástroj používa už takmer 14 rokov. Jedným z negatívnych efektov v Japonsku je dlhodobá stagnácia ekonomiky.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #Fed