Európska únia sa chce stať v najbližších rokoch elitným zoskupením v rámci konkurencieschopnosti vo svete. Má na to najlepšie predpoklady, pretože jednotný trh EÚ poskytuje viac ako 500 miliónov spotrebiteľov, 220 miliónov pracovníkov a zhruba 20 miliónov podnikov. Finančná kríza si však za posledných šesť rokov vybrala svoju daň.
Vymaniť sa zo stagnácie a znovu naštartovať hospodársky rast by únia chcela pomocou stratégie Európa 2020. Podľa nej by mali krajiny Európy do šiestich rokov zvýšiť svoju priemyselnú základňu, pričom priemysel by sa v roku 2020 mal podieľať na hrubom domácom produkte (HDP) Európy až vyše 20 percentami.
Práve priemyselná výroba čelí v posledných rokoch výraznejšiemu poklesu. Len od roku 2008 prišla únia v priemysle o štyri milióny pracovných miest. Aktuálne je podiel priemyslu na HDP v Európe na úrovni približne 15 percent. Z priemyslu prichádza 80 percent súkromných inovácií a tri štvrtiny vývozu. Odvetvie zohráva podstatnú úlohu pri vytváraní pracovných miest. Na Slovensku je v priemyselných firmách zamestnaná až štvrtina pracujúcich Slovákov.
Napriek tomu, že členské štáty únie dosiahli za posledné roky pokrok v zlepšovaní podnikateľského prostredia, vývozu a celkovej udržateľnosti, ešte stále sa pasujú s jednou z najväčších prekážok ďalšieho rastu, a to s dlhodobo vysokými cenami elektriny v porovnaní s inými regiónmi sveta. K zníženým nákladom na energie by malo v najbližších rokoch podľa komisie prispieť dobudovanie vnútorného trhu s energiou, diverzifikácia ponuky, ako aj zvýšená energetická efektívnosť.
Podporiť konkurencieschopnosť v rámci únie však musia samotné štáty prijímaním opatrení na národnej úrovni. Nejde len o priemyselné odvetvie, ale celkovo o podnikateľské prostredie v krajine. Slovensko má v tomto smere ešte čo doháňať.
Krajina sa napríklad v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnila za rok 2013 na 78. mieste. Oproti predošlému roku si tak pohoršila o sedem priečok. Pozícia Slovenska sa zhoršuje už siedmy rok v rade a minuloročné 78. miesto je historicky najhorším umiestnením v tomto rebríčku. Svetové ekonomické fórum zostavuje rebríček každý rok na základe dostupných štatistických dát a celosvetového prieskumu názorov riadiacich pracovníkov.
Na druhej strane, podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti za rok 2014, ktorú vydáva renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, je Slovensko 47. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 60 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie krajiny mierne zlepšilo – a to o dve miesta.
Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac pomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí. Prvú priečku si aj v roku 2014 udržiavajú Spojené štáty americké, čo odzrkadľuje silu ich ekonomiky, lepšiu úroveň zamestnanosti, a ich dominanciu v technológiách a infraštruktúre. Európe sa darí lepšie ako minulý rok vďaka postupnému zotavovaniu ekonomiky.
Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä zlepšenie efektívnosti verejnej správy, zníženie korupcie a zvýšenie transparentnosti, znovunastolenie dôveryhodnosti v justíciu, zlepšenie efektívnosti vzdelávania a nakoniec podpora inovácií a výskumu či zvýšenie flexibility na trhu práce. Krajina by mala v najbližších rokoch tiež znižovať regulačné a administratívne zaťaženie podnikania na Slovensku. Súčasná vláda takisto plánuje od budúceho roka znížiť koncové ceny energií pre priemyselné podniky.
