Komisia už vyzvala členské štáty únie, aby predkladali „zásobník projektov“ národného a medzinárodného významu, ktoré by následne mali byť zaradené do schémy, ktorú pripraví Junckerova komisia. Nedávno vytvorená Špeciálna pracovná skupina Európskej únie (Task Force EÚ) by mala vypracovať odporúčania pre ministrov financií všetkých štátov EÚ, ktorí potom rozhodnú, do ktorých veľkých európskych projektov investovať.
Junckerov Vianočný plán
Juncker sľúbil, že investičný plán pre úniu v hodnote 300 miliárd eur predstaví ešte do konca tohto roka. Hraničným termínom sú podľa jeho slov tohtoročné Vianoce, v ktorých chce členským štátom „darovať“ plán na podporu zamestnanosti a rastu. „Investície sú potrebné na obnovenie rastu a vytváranie pracovných miest,“ zdôraznil Juncker.
Upozornil, že nedôjde k uvoľneniu sprísnených rozpočtových pravidiel EÚ, ktoré obmedzujú deficity a verejný dlh. Európska komisia v tomto smere pripravuje analýzu pravidiel a ich účinnosť. Príslušnú správu predstaví v polovici decembra. Z členských štátov únie presadzujú najmä Francúzsko a Taliansko miernejšie požiadavky Bruselu v rámci úsilia o konsolidáciu rozpočtu. „Pravidlá sa nezmenia. Ale môžu byť vykonávané s určitou mierou flexibility,“ povedal Juncker.
Balík investícií je súčasťou širšej stratégie postavenej na troch pilieroch, spolu so štrukturálnymi reformami v národných ekonomikách a novou fiškálnou dôveryhodnosťou vlád členských krajín. Junckerov investičný program schvaľuje aj Nemecko. Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej je to najlepší spôsob, ako napumpovať miliardy eur do ekonomiky bez toho, aby sa štáty ešte viac zadlžili. Kancelárka zároveň uvítala Junckerov sľub, že rozpočtové pravidlá sa meniť nebudú.
Rozpočtové pravidlá EÚ nútia štáty, aby zredukovali schodky v rozpočte a štátne dlhy a získali si tak dôveru investorov. Európska komisia v súčasnosti analyzuje návrhy rozpočtov na rok 2015, ktoré jej predložili členské štáty eurozóny na posúdenie. Podľa pravidiel o rozpočtovej disciplíne musia členovia eurozóny každý rok postupne znižovať svoje deficity, až dosiahnu vyrovnaný rozpočet. To má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy, ktorú vyvolalo nadmerné utrácanie niektorých štátov. „Veľká časť z tejto 300-miliardovej sumy by mala pochádzať od súkromných investorov, pričom vlády členských krajín budú musieť aj naďalej držať pod kontrolou svoj rozpočtový deficit,“ zdôraznil Juncker.
Slovensko už na projektoch pracuje
Na vytvorení takzvaného zásobníka investičných projektov za Slovensko už pracuje podobná skupina na národnej úrovni. Tvoria ju zástupcovia ministerstiev hospodárstva, životného prostredia, zahraničných vecí a európskych záležitostí a dopravy spolu s predstaviteľmi súkromného sektora.
„Majú identifikovať projekty na slovenskej úrovni, ktoré by sme posúvali aj na európsku úroveň. Takýto zásobník tu doteraz chýbal. Ak sem prišiel nejaký investor väčšieho rozsahu, nemali sme mu čo konkrétne predložiť,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. Medzi oblasti, do ktorých budú smerovať strategické investície, patria výskum a vývoj, digitálna ekonomika, energetika, doprava a životné prostredie.
Peniaze pôjdu v prípade Slovenska cez Slovenský investičný holding. Ten je vytvorený z iniciatívy ministerstva financií a disponuje finančnými nástrojmi v hodnote 420 až 450 miliónov eur na roky 2014–2020.
„Nová inštitúcia, ktorá operuje v rámci Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, sa zameria na podporu investícií do kľúčových oblastí ekonomiky Slovenska, ako je dopravná a energetická infraštruktúra, podpora start-upov či malých a stredných podnikov. V súčasnosti sú identifikované prvé projekty, do ktorých by vstúpil, vrátane PPP projektov, ako sú diaľnice D4, R7, takzvaná PPP nemocnica a tak ďalej,“ doplnil Hudák. Cieľom podľa jeho slov je, aby tieto investície z verejných zdrojov na seba nadviazali investície zo súkromného sektora.
Čo bude štát považovať za startup
Ministerstvo financií popri nových opatreniach na podporu startupov chystá aj legislatívne uzákoniť, čo môže a čo už nemôže byť startupom. Do zákona by sa mala dostať táto definícia: "Startupy sú novo založené podniky, respektíve podniky v štádiu založenia, ktoré sa snažia materializovať alebo už materializovali určitú myšlienku do produktovej podoby, ktorej pridaná hodnota spočíva vo výnimočnosti na trhu a v riešení problému, ktorého riešenie doposiaľ nebolo známe.
Z dlhodobého hľadiska musia byť tieto spoločnosti škálovateľné (scale-up), a to tým, že sa ich produkty a služby začnú vyrábať vo veľkom rozsahu s cieľom riešenia nedostatku čo najširšej spoločenskej skupiny, alebo vykážu potenciál na rýchly ekonomický dopad. Produkt alebo služba startupu musia mať technologický a/alebo výskumný základ, musia využívať informačné technológie na predaj, branding, výrobu produktu/služby a musia sa týkať služieb, ktoré v trhových podmienkach majú šancu uspieť od začiatku podnikania v prípade záujmu klientov."
Zároveň nemajú mať žiaden obrat, resp. ročný obrat do výšky 200-tisíc eur. Minimálne 25 percent nákladov spoločnosti musí ísť na výskum a vývoj.
