Koncepciu, ktorá ráta s priamou finančnou podporou, ako aj ústretovým prenájmom pôdy od Slovenského pozemkového fondu, tento týždeň schválila vláda. Ambiciózny projekt, ktorý pripravil tím ministra Ľubomíra Jahnátka, ráta, že prinesie okolo 2 200 pracovných miest na vidieku, pričom ponúkne prácu najmä absolventom stredných poľnohospodárskych škôl a univerzít.
Šancu dostať sa k hospodáreniu na pôde majú podľa koncepcie aj mladí ľudia bez odborného vzdelania. Pokiaľ absolvujú 18–mesačnú poľnohospodársku prax s certifikátom, môžu sa uchádzať o podpory. Tie nie sú najmenšie. Z pôvodných 40–tisíc eur ich ministerstvo zvýšilo na 50–tisíc eur. Tzv. kapitálová pomoc je určená na založenie podnikania a na obstaranie základného vybavenia farmy.
„Ak má slovenské poľnohospodárstvo zvýšiť podiel domácich potravín na pultoch obchodov, a tým plniť aj funkciu dobrého hospodára – zveľaďovateľa krajiny, musí okrem iného zvrátiť aj nepriaznivý demografický vývoj,“ upozorňuje sociológ Stanislav Buchta.
Bezmála polovica poľnohospodárov má vek od 50 do 59 rokov. Pokiaľ sa nepodniknú rýchlo kroky k omladeniu, hrozí, že chlebové odvetvie začne vymierať v priebehu 10 až 15 rokov.
„Mladí majú záujem o podnikanie na pôde a sme pripravení vyjsť im v ústrety aj tým, že ponúkneme do prenájmu pôdu, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond. Dovedna by malo ísť o 11–tisíc hektárov,“ povedal minister Ľubomír Jahnátek.
V praxi to však narazí na problém, že prakticky všetku pôdu pozemkového fondu majú už prenajatú existujúce poľnohospodárske podniky – družstevné aj súkromné. Všade tam, kde mladí farmári spĺňajú podmienky, by však mali dostať pôdu do prenájmu. Hranicou je výmera 28 hektárov, pričom minister spresnil, že mladí farmári uchádzajúci sa o pôdu fondu, musia disponovať buď vlastnou pôdou, alebo prenajatou od iných vlastníkov.
Okrem toho ministerstvo požaduje, aby farmári rozvíjali citlivé sektory poľnohospodárskej výroby, ako je zeleninárstvo, ovocinárstvo, pestovanie strukovín či živočíšnu výrobu. Táto požiadavka sa však veľmi nepozdáva Združeniu mladých farmárov.
„Vážime si podpory pripravené pre začínajúcich farmárov, ale na druhej strane nás rezort tlačí do podnikania s najcitlivejšími komoditami,“ reagoval na schválenú koncepciu šéf združenia Bálint Pém.
„Viazať podpory na citlivé sektory v čase, keď padajú ceny ovocia a zeleniny v dôsledku ruského embarga, nie je najšťastnejším riešením,“ myslí si Bálint Pém.
Podľa ministra však Slovensko nepotrebuje pestovať kukuricu ani obilniny, ale to, čo mu najviac chýba, teda ovocie a zeleninu, ktorú by mladí poľnohospodári mali umiestniť na regionálnych trhoch.
Bálint Pém sa tiež obáva, či sa začínajúci poľnohospodári dostanú k pôde, pretože tradičným poľnohospodárskym podnikom sa vidí aj vydanie 11–tisíc hektárov pre potreby mladých farmárov priveľkou výmerou.
Minister Jahnátek v tejto súvislosti povedal, že pôdu od pozemkového fondu mladí do prenájmu dostanú. Menej z pôdy budú musieť vydať tie tradičné podniky, ktoré majú trvalé porasty ako chmeľnice, vinohrady, sady, pestujú zeleninu a majú živočíšnu výrobu.
„Sme za podporu schopných mladých farmárov, ale musíme pripomenúť, že obmena pracovníkov sa týka všetkých, teda aj zabehnutých poľnohospodárskych podnikov,“ povedal na margo koncepcie prinášajúcej podpory mladým farmárom predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.
Rezort zatiaľ našiel východisko pre súčasné podniky v podobe podpory pracovných príležitostí formou štátnej pomoci. Tá je však pre budúci rok značne redukovaná, a tak sa na tvorbu pracovných príležitostí ujde klasickým fi rmám len 800–tisíc eur.