Plánovaná dohoda s názvom Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) by mala odstrániť niektoré zostávajúce prekážky v obchodovaní medzi EÚ a USA a vytvoriť najväčšie zónu voľného obchodu na svete.
Stop TTIP upozornila, že kampaň proti dohode podporuje viac ako 320 občianskych, odborových a spotrebiteľských organizácií z 24 členských štátov Európskej únie. Aktivisti tvrdia, že obchodná dohoda by vložila príliš veľkú moc do rúk medzinárodných korporácií, čo by ohrozilo demokraciu, právny štát aj ochranu spotrebiteľov. Dohoda by vraj umožňovala firmám žalovať vlády v prípade, že by zákony alebo politické kroky danej krajiny poškodzovali ich zisky.
Prečítajte si aj názor Radovala Geista Dohoda TTIP. V záujme koho?
„Stop TTIP pozbierala v rekordnom čase viac ako milión podpisov. To je nepríjemné najmä pre Európsku komisiu, ktorá sa opakovane snažila zablokovať akékoľvek zapojenie občanov do spôsobu a výsledku rokovaní,“ uviedol John Hilary z aliancie Stop TTIP.
Aliancia v júli požiadala o oficiálnu registráciu európskej občianskej iniciatívy, ktorá od Európskej komisie žiada zastavenie rozhovorov o dohode TTIP. Podľa pravidiel EÚ by takáto iniciatíva pri získaní viac ako jeden milión podpisov mohla komisiu prinútiť k prehodnoteniu politiky, komisia ju však zaregistrovať odmietla. Stop TTIP sa preto rozhodla uskutočniť petíciu vlastnými silami a rozhodnutie komisie zamietnuť registráciu napadla na súde, píše sa v tlačovej správe.
Zástancovia dohody tvrdia, že dohoda obom stranám prinesie zrýchlenie hospodárskeho rastu. Podľa odporcov by však deregulácia obchodu mala negatívny vplyv napríklad na pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti potravín či ochrany životného prostredia, panujú aj obavy zo zhoršenia pracovných podmienok.