Únia musí teraz stierať rozdiely medzi krajinami

Prehlbujúce sa príjmové nerovnosti naprieč Európou sú jedným z dôsledkov krízy, počas ktorej stratilo veľa Európanov prácu. Ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss tvrdí, že pripravovaný podporný program zo strany komisie by mal v tomto smere pomôcť. Dôležité je však podľa neho aj pokračovanie v štrukturálnych reformách a v znižovaní zadlženia štátov.

08.12.2014 07:00
Igor Kiss, ekonóm Foto: ,
Ekonóm Igor Kiss.
debata (25)

Dá sa podľa vás na jednej strane šetriť a na druhej súčasne podporovať hospodársky rast?

Áno, podľa môjho názoru to je možné a iba to vyjadruje pokrok a ambiciózne plány v rámci cieľov a zameraní politík Európskej únie. Pre samotný hospodársky rast nie sú vždy potrebné vládne investície a vyššie verejné výdavky, pretože predpokladám, že práve o konsolidáciu a znižovanie týchto vecí v rámci „šetrenia“ pri stanoviskách ide. Hospodársky rast zabezpečuje vyššia produkcia, tvorba pridanej hodnoty, nárast domáceho a zahraničného dopytu. Teda, ak nastavíme podmienky v rámci domáceho hospodárstva tak, aby motivovali k vyššej produkcii, zamestnanosti a nárastu spotreby, dosiahneme rast.

Je teraz priestor na to, aby sa viac investovalo, ako škrtalo?

Investície pre znižovanie rozdielov medzi jednotlivými členskými krajinami sú potrebné. Pokiaľ by neprebiehali investície do rozvoja infraštruktúry, vzdelávania, vedy a výskumu či sociálnych reforiem, rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Európy by sa ešte viac prehlbovali, a rovnako aj medzi jednotlivými členskými štátmi. Bez koordinovaného a podporovaného reformovania starých a neflexibilných systémov či politík by samotná Európska únia ako celok nemala šancu konkurovať iným svetovým ekonomikám. Samotné európske spoločenstvo nebolo vytvorené za účelom spoločnej konsolidácie šetrenia, ale podpory rozvoja a rastu. Schválený objem investícií a ich nasmerovanie je len dobrým znamením pre jednotlivé členské krajiny, že sa budú podporovať stanovené prioritné oblasti.

Platí teda pravidlo „viac podpory, menej škrtov“ pre všetky európske krajiny?

To závisí od jednotlivých ekonomík, ich prioritného zamerania a aktuálneho stavu hospodárstva a verejných financií. Osobne som za podporu domácich podnikateľov, podporu domácich investícií a tvorbu motivujúcich podmienok na podnikanie so zameraním sa na inovácie, vedu a výskum. Pokiaľ by mala na Slovensku rásť životná úroveň a platy, veľký zahraniční investori u nás nezostanú, pretože stratíme aj konkurenčnú výhodu lacnej pracovnej sily. Bolo by preto dobré zamerať sa aj na inovácie a vyššiu pridanú hodnotu, ktorú by sme mohli ponúkať do budúcnosti. Čo sa ďalších štátov únie týka, tak to, ako som už skôr spomenul, závisí od ich národných ekonomických podmienok a politík.

Aké nevyhnutné štrukturálne reformy EÚ potrebuje, v ktorých oblastiach?

Podpora zamestnanosti a hlavne podpora zamestnanosti mladých, motivácia hľadať si prácu a podpora pracovnej mobility. Veľkou výzvou je aj riešenie problematiky bývania, a to v krajinách, v ktorých praskla realitná bublina po prepuknutí globálnej krízy v roku 2008, ako je napríklad Španielsko, kde sa na trhu nachádza množstvo prázdnych a nevyužitých bytov, či v ďalších krajinách Európy, kde dopyt po bývaní vysoko presahuje ponuku, a zároveň riešenie otázky dostupného bývania.

Je podľa vás 315-miliardový investičný plán komisie na najbližšie tri roky dostatočným stimulom na rast?

Pokiaľ sa dané investície využijú správnym spôsobom a podarí sa ich vyčerpať na projekty, ktoré zároveň prinesú očakávané výsledky, ide o dostatočný stimul. Často, ako môžeme sledovať, ide v niektorých krajinách hlavne o výšku sumy stimulu bez ohľadu na výsledok projektu.

seriál Slovensko v Európe

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #investície #šetrenie #ekonóm #Slovensko v Európe #regionálne rozdiely