Fínsko tak pravdepodobne vytvorí hlbšie energetické väzby s Ruskom, podotkla agentúra Reuters. Európska únia pritom v poslednom období apeluje na členské štáty, aby dohody s Ruskom o energetických otázkach obmedzili.
Jadrová elektráreň Hanhikivi by mala stáť v severnom Fínsku. Elektrinu má začať vyrábať v roku 2024, pričom reaktor aj palivo dodá Rosatom.
„Je jasné, že z hľadiska medzinárodnej politiky nie je na toto rozhodnutie najlepší čas,“ vyhlásil pred hlasovaním podľa agentúry Reuters fínsky minister hospodárstva. Projekt ale podľa neho neporušuje sankcie, ktoré uvalila Európska únia na Rusko kvôli jeho spornej politike voči Ukrajine. Plán v následnom hlasovaní podporilo 115 zákonodarcov, 74 bolo proti.
Moskva v reakcii na zdržanlivý postoj Bruselu voči energetickým dohodám členských štátov EÚ s Ruskom na začiatku týždňa oznámila, že končí s projektom plynovodu, ktorý mal privádzať ruský plyn cez Čierne more do strednej Európy. Rusko dalo prednosť projektu, ktorý by privádzal viac plynu do Turecka.
Projekt novej fínskej jadrovej elektrárne pôvodne získal podporu už v roku 2010. Niekoľko investorov z neho ale vypadlo. Nový schvaľovací proces bol nutný aj kvôli zmenám ohľadom plánovanej veľkosti reaktora a zmenám na strane dodávateľa. Rosatom sa vlani dohodol, že získa podiel v projekte, ak do neho bude môcť dodať technológie.
Reaktor v Hanhikivi bude v poradí šiestym jadrovým reaktorom v tejto severskej krajine. Pôjde o typ VVER 1200, ktorý by mal byť podobný tomu, s ktorým vystupovalo česko-ruské konzorcium MIR 1200 v tendri na dostavbu jadrovej elektrárne Temelín, ktorý bol tento rok zrušený.
Za projektom fínskej elektrárne v objeme až sedem miliárd eur stojí fínsko-ruské konzorcium Fennovoima, v ktorom má viac ako tretinový podiel Rusatom Overseas, čo je dcérska firma Rosatomu. Mnoho Fínov sa kvôli ruskému postupu na Ukrajine obávalo o budúcnosť projektu, ktorý by mal podporiť tak výrobu elektrického prúdu vo Fínsku, ako aj ekonomiku krajiny. Tá by mala v tomto roku opäť klesnúť, už tretí rok.