Cameronov stop imigrantom neprejde bez súhlasu EÚ. Očakávate, že v tomto smere dá Brusel zelenú jeho plánom?
Brusel sa, pochopiteľne, bude brániť tomuto kroku, keďže mandát predstaviteľov EÚ má v podstate za cieľ zbližovanie jej členov, ich spoluprácu. Dôležitejšie je, čo povedia ostatní lídri členských krajín. Populistická antieurópska politika sa vzmáha v mnohých krajinách naprieč Európou vrátane Nemecka. Nemecko už dávnejšie avizovalo svoju apatiu proti tzv. „benefitovým dovolenkám“, tzv. welfare holiday. Ak by aj boli ostatní lídri proti Cameronovým plánom, on už stihol avizovať, že v takom prípade je pripravený vetovať ďalšie rozhodnutia či návrhy EÚ. V konečnom dôsledku je pravdepodobné, že nejaké ústupky sa Cameronovi vybojovať podarí.
Bude za to Brusel od Británie niečo požadovať?
Keďže okrem byrokracie je Brusel známy aj vysokou politikou, určite sa dá očakávať štýl vyjednávania „niečo za niečo“. Podobne to predsa dopadlo aj v otázke britského nedoplatku do rozpočtu EÚ.
Cameron v prejave uznal, že imigrácia znamená pre Britániu prínos, ale podčiarkol, že rast prisťahovalectva začal byť neúnosný.
Treba si uvedomiť politickosť jeho tvrdení. Áno, prisťahovalci z nových členských štátov priniesli do systému viac peňazí ako priemerný Brit, či dokonca viac peňazí, ako z neho odčerpali. Momentálne je však verejné zdravotníctvo horúcou témou v britskom parlamente, kde sa pravica s ľavicou hádajú o tom, či je systém na tom lepšie, alebo horšie, ako bol. Dá sa povedať, že Cameronove slová sú formou populizmu, kde nepriamo viní imigrantov. Čo je však dôležitejšie, Británia je populárna destinácia, čo v spojení s otvorenosťou systému voľného pohybu a absenciou reštrikcií na jeho zneužívanie stavia krajinu do nevýhodnej pozície. Inými slovami, Cameron akoby sa pýtal: „Prečo máme znášať viac, keď EÚ je založená na rovnosti?“
Boli prisťahovalci vzhľadom na príjmy štátu za posledné roky prínosom pre Britániu?
Áno, boli. Stále je si potrebné uvedomovať Cameronov politický populizmus a zároveň fakt, že napriek drvivej väčšine pracujúcich prisťahovalcov sú aj takí, čo do Británie chodia len čerpať benefity. Tí sú momentálne tŕňom v Cameronovom oku, ktorého sa chce svojimi krokmi zbaviť. Nepriamo však tieto kroky budú hrať do kariet aj Cameronovej predvolebnej stratégii.
Obmedzovanie prílevu imigrantov je dôležitou témou aj vo Švajčiarsku. Švajčiarski biznismeni a elity sa obávajú, že prísnejšie imigračné opatrenia môžu odradiť investorov a prinútiť firmy, aby odišli. Nehrozí podobný scenár aj Británii?
Briti sú si vedomí tohto problému, na čele s City of London, ktorého zástupca dokonca sedí v britskom parlamente. Lobing v Británii je ohľadom tohto problému dostatočný. To by musela vyhrať voľby antieurópska Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), aby sa situácia dramaticky zmenila. To však za súčasnej situácie nehrozí. Aj Švajčiari si jednoznačne uvedomili dosahy nacionálnych, teda reštriktívnych, politík na ekonomiku a v nedávnom referende povedali limitovaniu imigrácie rezolútne nie.
Čoraz častejšie sa Británia vyjadruje aj k odchodu z EÚ. V prípade, že Briti v referende rozhodnú o vystúpení krajiny z Európskej únie, krátko nato môžu európske banky opustiť londýnske finančné centrum. Upozornil na to Michael Sherwood, podpredseda investičného gigantu Goldman Sachs. Myslíte si to aj vy?
Toto bolo avizované už v otázke samostatnosti Škótska. Finančné centrum Londýna profituje z prístupu k európskemu trhu veľkosti zhruba 12 biliónov eur. Prípadný odchod z EÚ by pre finančné centrum znamenal bremeno regulácie, t.¤j. vytvorenia potrebnej legislatívy pre opätovný návrat na tento trh. To však môže byť len byrokratický problém, ktorý sa dá vyriešiť. Mnohé firmy avizovali, že v prípade Brexitu by sa presunuli do zahraničných finančných centier ako Paríž či Frankfurt. Londýn je však finančným centrom aj vďaka ľudskému kapitálu. Inými slovami, Londýn je preferovanou lokalitou mnohých kvalifikovaných a schopných pracovníkov vďaka kultúrnemu vyžitiu a nielen vďaka práci. Zároveň firmy si vyberajú Londýn ako sídlo vďaka tomu, že sa tam sťahujú títo kvalifikovaní a schopní pracovníci. Ak by predsa len došlo k Brexitu, tak nemožno čakať, že zo dňa na deň sa finančné firmy aj so svojimi zamestnancami zdvihnú a odídu.
Prečo sa až teraz začalo hovoriť o probléme s prisťahovalcami?
V prvom rade si musíme uvedomiť Cameronove slová z hľadiska načasovania, a to, že už o necelých šesť mesiacov sa konajú v Británii voľby. V poslednom období Cameronova Konzervatívna strana utrpela na preferenciách v prospech antieurópskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá hlása opustenie Európy ako jediné efektívne riešenie pre súčasné ekonomické a spoločenské problémy Británie. Cameron si je však vedomý, že svoj boj s UKIP vyhrať nemôže, a že jeho predvolebná agenda musí byť orientovaná skôr na ľavicových labouristov. Tých teda viní za politiku „otvorených dverí“, ktorou umožnili novým členom EÚ v roku 2004 prísť do krajiny. Touto cestou jednak upokojí konzervatívnejších členov svojej strany, a zároveň sa politicky vymedzí voči labouristom. Je potrebné podotknúť, že Cameron si uvedomuje ekonomické výhody členstva v spoločnom trhu, ale zároveň vidí, že Británia je populárnejšia destinácia ako iné krajiny Európskeho spoločenstva, čím sa vytvárajú tlaky na verejné služby krajiny.