Ruská mena je na dne. Putin za to viní Západ

Ruská ekonomika dostáva jednu ranu za druhou. Po sprísnených sankciách zo strany Západu aktuálne ohrozuje snahy ruského prezidenta Vladimira Putina zastabilizovať hospodárstvo krajiny nízka cena ropy.

17.12.2014 14:20
debata (333)

Putinova mena v utorok po prvýkrát prelomila hranicu 80 rubľov za dolár a 100 rubľov za euro. Rubeľ postupne padá už od začiatku roka pre ukrajinskú krízu. Nočný zásah centrálnej banky, ktorá na pondelkový prepad o viac než desať percent reagovala prudkým zvýšením úrokových sadzieb, pomohol rubľu len dočasne. Rubeľ tento týždeň padá najrýchlejším tempom od finančnej krízy v Rusku v roku 1998.

zväčšiť
rubeľ, euro, graf

Ruský prezident Vladimir Putin obvinil z pádu rubľa a cien ropy špekulantov a Západ. Kľúčový je pád ropy, za ktorým je ťažba ropy v USA a arabských štátoch. No tieto štáty tvrdia, že im nejde o pád ruskej ekonomiky, ale snahu zarobiť na vlastnej ťažbe ropy. Tieto okolnosti však oslabujú rubeľ tak, že mene hrozí devalvácia spojená s následným krachom celej ekonomiky. Rusko sa to snaží zastaviť tým, že centrálna banka vynaložila na ochranu rubľa doteraz 80 mld. dolárov. Krajina má aj naďalej rezervy asi 416 mld. dolárov, ale tie nemôže míňať donekonečna.

Ruská ekonomika ešte donedávna pritvrdzovanie sankcií zo strany EÚ výraznejšie nepocítila, no postupne prichádza o dvojpercentný hospodársky rast z konca minulého roka.

„Ropa Brent na burze Intercontinental Exchange za tento rok klesla o 40 percent. Cena sa tak vďaka tomu dostala pod 65 dolárov za barel, čo je minimum z roku 2009. Za týmto poklesom stojí obrovský prebytok produkcie nad spotrebou. Kartel OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.) nepristúpil v novembri na redukciu ťažobnej kvóty, zároveň Líbya v tom čase spustila ťažbu na svojom najväčšom ťažobnom poli a produkcia Spojených štátov vzrástla tesne nad hranicu 9 miliónov barelov za deň,“ komentuje situáciu analytik komoditných trhov spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. OPEC znížil svoj odhad spotreby ropy, pričom ropné zásoby v USA sú na najvyššej sezónnej úrovni od roku 1982. Dopyt po rope rastie pomaly a arabské krajiny prijali stratégiu dočasnej tolerancie nízkych cien s cieľom vyhladiť rastúcu konkurenciu v podobe amerických firiem sústreďujúcich sa na ťažbu z ropných hornín.

„Rusko v budúcom roku zachová produkciu ropy na rovnakej úrovni, na akej sa nachádza v tomto roku. Krajina ťažbu nezníži, pretože by mohla stratiť svoj trhový podiel,“ uviedol to podľa agentúry Reuters ruský minister energetiky Alexander Novak. „Ak ju znížime, ostatné krajiny zvýšia svoju produkciu a my stratíme vhodné miesto na trhu. Trh s ropou sa sám stabilizuje,“ dodal Novak. Zároveň uviedol, že žiadne ropné spoločnosti zatiaľ neurobili zmeny vo svojich projektoch v Rusku vzhľadom na nízke ceny ropy. Podľa neho to však nemožno vylúčiť. Lacná ropa totiž môže stopnúť dlhodobé drahšie projekty a v budúcnosti by potom ropa mohla vo svete výrazne chýbať.

Slovensko by vývoj v Rusku pocítilo

Situácia v Rusku sa dotkne aj európskych výrobcov vrátane slovenských. Pri klesajúcej hodnote rubľa sú pre ruských zákazníkov čoraz drahšie automobily, vyrobené priamo v Európskej únii. Prepad kurzu rubľa už donútil Rusov urýchliť nákupy dovážaných tovarov, ktorých ceny sa každým dňom zvyšujú. Podľa agentúry AP idú aktuálne na odbyt najmä spotrebiče, napríklad chladničky, ale rovnako aj autá z dovozu.

V minulom roku do Ruska smeroval napríklad každý piaty automobil vyrobený v žilinskom závode Kia. Ten aktuálne tvrdí, že v predošlých mesiacoch zaznamenal skôr znížený dopyt zo strany ruských zákazníkov, ktorý by však v tomto roku mal vykompenzovať nárast na ďalších európskych trhoch.

Ak by však ruská mena neodolala tlakom a krajina by rubeľ devalvovala, úspory ľudí by sa znehodnotili a v krajine by nastala veľká inflácia. Poškodilo by to spotrebu a viedlo ku krachom podnikov a k nárastu nezamestnanosti. Do Ruska významnú časť produkcie vyváža napríklad Nemecko, od ktorého je zase závislá slovenská ekonomika.

Rusi už jednu krízu prekonali

Rusi si obdobný prepad rubľa, ako zažívajú teraz, pamätajú ešte z roku 1998. Z večera do rána stratili ľudia všetky svoje rubľové úspory v bankách i mimo nich. Dôchodcovia prestali dostávať dôchodky a učiteľom sa nevyplácali mzdy. Začiatkom augusta nedostali ruskí zamestnanci mzdy, ktorých ekvivalent predstavoval 10 miliárd eur. Vtedajšia vláda Borisa Jeľcina rozhodla uvoľniť kurz rubľa voči doláru a zastaviť splácanie obrovského domáceho štátneho dlhu. V krajine žilo rok na to v pásme chudoby až 41 percent jej obyvateľov.

Ruská kríza bola pokračovaním ázijskej finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 1997. Časť ekonómov tvrdí, že v Rusku to bol dôsledok zlej daňovej disciplíny firiem, ktoré odvádzali do rozpočtu len minimálne prostriedky, prípadne sa tejto povinnosti úplne vyhýbali. Iní však tvrdia, že to bol dôsledok amatérskej ekonomickej a najmä finančnej politiky vlády.

„Kurz rubľa voči doláru bol stanovený nereálne, na rozpätie 5,3 až 7,1 rubľa. Centrálna banka vtedy bránila rubeľ intervenciami na finančnom trhu. Banka od novembra 1997 do augustového krachu v roku 1998 vynaložila na podporu rubľa 27 miliárd amerických dolárov,“ vysvetľuje ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss. Ako dodáva, Rusko sa postavilo na nohy vďaka vtedajšej drahej rope, ktorej barel ruské podniky predávali do zahraničia po vyše 110 amerických dolároch. Politicky vtedy z drahej ropy vyťažil práve Putin.

Prepad ekonomiky sa bude prehlbovať

Ruská ekonomika by sa mala podľa viacerých svetových inštitúcií v dôsledku krízy na Ukrajine, poklesu cien ropy, ale aj ďalších faktorov prepadávať výraznejšie aj v ďalších rokoch. Napríklad Svetová banka najnovšie očakáva, že ruská ekonomika bude stagnovať nielen tento rok, ale aj najbližšie dva roky. Odôvodňuje to tým, že Rusko platí cenu za ukrajinskú krízu, absenciu reforiem a vrtkavú ekonomickú politiku. Banka počíta, že hrubý domáci produkt Ruska tento rok stúpne o 0,5 percenta, čo zodpovedá aj predpovedi ruského ministerstva financií.

Na rozdiel od Moskvy však Svetová banka v ďalších rokoch nijaké oživenie nečaká. V roku 2015 by malo Rusko podľa nej rásť len o 0,3 percenta a v ďalšom roku o 0,4 percenta. Ruská vláda predpovedá na budúci rok zvýšenie HDP o 1,2 percenta a v roku 2016 zrýchlenie rastu na dve percentá.

„Ruská vláda predpokladá, že vzrastú investície. Podľa nás bude investičná aktivita slabšia,“ tvrdí vo svojej prognóze Svetová banka. Rovnako predpokladá útlm domáceho dopytu, ktorý je v posledných rokoch významným ťahúňom ruskej ekonomiky. Dôvodom je zákaz dovozu potravín do Ruska, čo spôsobuje väčší dopyt ako ponuku, a teda aj rast cien. Európska banka pre obnovu v treťom kvartáli tohto roka očakáva nárast inflácie v Rusku, teda spotrebiteľských cien, zo súčasných 5,5 na 7,5 percenta. Nákupy pre tamojších Rusov sa tak ešte viac predražia.

© Autorské práva vyhradené

333 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #HDP #rubeľ