Lídri únie podporili vznik fondu strategických investícií

, 18.12.2014 21:04, aktualizované: 19.12.2014 01:31
summit EÚ, Robert Fico, David Cameron
Britský premier David Cameron (vpravo vpredu) sa zhovára so slovenským premiérom Robertom Ficom počas skupinového fotografovania na summite EÚ. Autor: ,

Premiéri a prezidenti krajín Európskej únie vo štvrtok na summite v Bruseli vyzvali k čo najrýchlejšiemu vzniku Európskeho fondu strategických investícií (EFSI).

Premiéri a prezidenti krajín Európskej únie vo štvrtok na summite v Bruseli vyzvali k čo najrýchlejšiemu vzniku Európskeho fondu strategických investícií (EFSI). Po prvej časti summitu to v nahranom vystúpení oznámil nový predseda Európskej rady Donald Tusk.

Fond EFSI je súčasťou plánu komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorý má investíciami podporiť terajší len veľmi pomalý ekonomický rast únie. Vo fonde majú byť predovšetkým peniaze z európskeho rozpočtu a Európskej investičnej banky (EIB), celkovo 21 miliárd eur.

Prečítajte si názor Dušana Chreneka, vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: Čo potrebuje Európa?

Záruky fondu by mali pomôcť vytvoriť „pákový efekt“, ktorý do roku 2017 pritiahne podľa komisie až 315 miliárd eur investícií. Pracovná skupina už tiež vypracovala zoznam približne 2000 projektov s „európskou pridanou hodnotou“ v oblastiach ako dopravná alebo energetická infraštruktúra, veda a výskum a podobne, ktoré by tieto peniaze mali šancu získať.

Podľa šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho by krajiny EÚ mali Junckerov investičný plán realizovať čo najrýchlejšie. „Mohlo by to prispieť k nárastu dôvery v ekonomiku eurozóny,“ povedal agentúre Reuters v Bruseli. Podľa neho je dôležité splnenie troch základných podmienok: rýchlosť vzniku investičného fondu, nasmerovanie investícií do projektov s čo najväčšou návratnosťou a to, aby bol balík motiváciou k štrukturálnym reformám.

Sám Juncker novinárom povedal, že s obnovou investícií bude v EÚ možné mobilizovať verejné aj súkromné peniaze, aj znížiť počet nezamestnaných. Nikto podľa neho počas summitu nežiadal zvýšenie uvažovanej čiastky. Juncker dal najavo, že ďalej počíta aj s národnými príspevkami do fondu EFSI. Túto diskusiu však EÚ absolvuje až v prvých mesiacoch budúceho roka. Podľa šéfa komisie na štvrtkovom rokovaní žiadny štát svoj budúci podiel vo fonde nevylúčil. Zopakoval predstavu, že komisia by národné príspevky do EFSI chápala ako neutrálne voči únijným rozpočtovým pravidlám. Ak pôjde legislatívny proces hladko, mohol by podľa Junckera fond začať pracovať od júna budúceho roka.

Slovensko už má kandidátske projekty

Rozhodnutie o navrhovanom balíku označil po skončení summitu slovenský premiér Robert Fico za „významný politický signál pre všetky trhy, že Európe záleží na naštartovaní hospodárskeho rastu a boji proti nezamestnanosti“. „Európska ekonomika potrebuje tento nový impulz, pretože objem investícií v EÚ od nástupu krízy klesá a dnes je o 15 percent menší ako v roku 2007,“ upozornil Fico.

Premiér očakáva, že z nového balíka budú financované predovšetkým projekty z oblastí dopravnej infraštruktúry a energetiky. Podrobnosti zámeru, ktorého jadro má tvoriť EFSI v rámci Európskej investičnej banky, však zatiaľ nie sú doriešené a predloženie príslušného legislatívneho návrhu EK sa očakáva v priebehu januára. Čerpanie prostriedkov sa má začať po jeho schválení Európskym parlamentom v prvej polovici roka 2015.

Slovensko už vytvorilo zoznam vyše 120 takzvaných kandidátskych projektov, z ktorých Fico menoval rekonštrukciu prístavu v Komárne a diaľničný obchvat Bratislavy. Slovenský premiér pred samotným zasadnutím Európskej rady v Bruseli absolvoval stretnutie s jej novým stálym predsedom Donaldom Tuskom, náprotivkami z Česka, Maďarska a Poľska a prezidentom Rumunska, s ktorými podľa vlastných slov hovoril o koordinovanom postupe Visegrádskej skupiny pri čerpaní prostriedkov z EFSI a predkladaní projektov cezhraničného charakteru.

Česi a Slováci lobovali za eurofondy

Česku a Slovensku sa otvára možnosť dočerpania niektorých nevyužitých peňazí z fondov Európskej únie na roky 2007 – 2013. Obidve krajiny počas rokovaní presadili záver vyzývajúci Európsku komisiu k tomu, aby sa spolu s členskými štátmi pokúsila dospieť k čo najvyššiemu využitiu doteraz nevyčerpaných peňazí (viac v článku Česi a Slováci zachraňovali v Bruseli eurofondy).

Cameron žiadal dohodu s USA o voľnom obchode

Lídri krajín EÚ tiež podľa Tuska pripomenuli potrebu štrukturálnych reforiem a pokračujúce snahy o rozumné hospodárenie s verejnými prostriedkami. „Táto trojica spoločne tvorí našu stratégiu k zrýchleniu ekonomickej obnovy,“ vyhlásil niekdajší poľský premiér, pre ktorého je terajší summit vo funkcii „únijného prezidenta“ prvým.

Podľa Tuska sa vo štvrtok premiéri a prezidenti dohodli tiež na pracovnej náplni EÚ v nasledujúcich mesiacoch. Predseda Európskej rady v tejto súvislosti spomenul energetickú úniu, jednotný digitálny trh či dokončenie dohôd o voľnom obchode.

Tusk v krátkom videovystúpení priamo nemenoval významnú zmluvu o voľnom obchode EÚ a USA, podľa britského premiéra Davida Camerona sa ale práve o nej lídri únijných krajín bavili.

„Tvrdo a úspešne som požadoval ubezpečenie, že sa uskutočnia ambiciózne obchodné dohody s Amerikou, a uistenie, že bude dokončený európsky voľný trh,“ povedal pri odchode z rokovania britský ministerský predseda. Únia by chcela mať zmluvu s USA hotovú už v budúcom roku.

Štvrtkové rokovanie podľa Tuska tiež zdôraznilo potrebu zlepšiť riadenie menovej únie a posilnenie boja s tými, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní.

#summit EÚ #EFSI
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku