Rozpočet by mal jednak priniesť viac práce, no platovo si polepšia aj nízkopríjmoví zamestnanci. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií očakával, že by malo v roku 2015 pribudnúť vyše 10-tisíc pracovných miest. Trh práce sa však aj napriek tomu len pomaly dostáva do stavu spred krízy z roka 2008, keď miera nezamestnanosti nedosahovala ani desať percent. Ku koncu roka bola nezamestnanosť vyše 12 percent.
Tí, čo pracujú, si od januára 2015 prilepšia vďaka zavedeniu odvodovej reformy. Tá zvyšuje čistý príjem zamestnancov s platom do 570 eur. Týka sa to zhruba 627-tisíc zamestnancov. Rozpočet na rok 2015 počíta takisto so zdvihnutím tarifných platov 80-tisíc učiteľov o päť percent. Učitelia si tak polepšia priemerne o 40 eur za mesiac. Ďalším 280-tisíc štátnym zamestnancom porastú platy od januára 2015 o 1,5 percenta s tým, že v júli 2015 príde aj k druhému zvyšovaniu o 1 percento. Štátni zamestnanci si takto prilepšia priemerne o 20 eur mesačne.
Vláda takisto zavádza výraznú zmenu pre ľudí poberajúcich dávky. Dočasne ponechá dávky v prípade, ak si prácu nájde človek, ktorý je nezamestnaný viac ako rok. Napríklad v roku 2014 štvorčlenná rodina s dvoma dlhodobo nezamestnanými rodičmi a dvoma deťmi poberala na dávkach 410 eur mesačne. Zamestnať sa aspoň jednému rodičovi za čo i len minimálnu mzdu sa príliš neoplatilo. V takom prípade totiž rodine ubudli niektoré dávky a v čistom by mala asi 585 eur. Príjem by tak rodine vzrástol o 175 eur, ale jeden z rodičov by pracoval a míňal tak viac peňazí na dopravu či stravu. Preto mnoho rodín na východe či juhu stredného Slovenska žije radšej z dávok.
Ak sa však jeden z členov rodiny zamestná za minimálnu mzdu po januári 2015, zmeny v dávkach a reforma odvodov spôsobia, že čistý príjem rodiny bude takmer 664 eur. Oproti stavu, keď bola rodina odkázaná len na dávky, by tak jej príjem stúpol až o 254 eur mesačne, čo môže byť podľa odborníkov už dostatočná motivácia na to, aby sa aspoň jeden člen rodiny zamestnal. Navyše pri dochádzaní za prácou vlakom môže cestujúci od januára využívať až 50-percentnú zľavu.
Tak reforma odvodov, ako aj dávok má za cieľ znížiť nezamestnanosť. V prípade dávok platilo, že ak si v roku 2014 našiel prácu dlhodobo nezamestnaný, mohol dočasne popri plate poberať základnú dávku vo výške 61,60 eura, čo platilo aj pre spomínanú rodinu. Od januára 2015 však popri plate štát pôvodne dlhodobo nezamestnanému ponechá prvých šesť mesiacov osobitný príspevok 126,14 eura a ďalších šesť mesiacov príspevok 63,07 eura.
Oproti návrhu rozpočtu, ktorý putoval do parlamentu z vlády, si po prerokovaní návrhu v pléne Národnej rady polepšilo viacero rezortov. Rezort dopravy si oproti pôvodnému návrhu rozpočtu polepšil o 20 miliónov eur, ktoré by sa mali využiť na nájomné byty a odstraňovanie systémových porúch v bytových domoch.
Ministerstvo zdravotníctva dostane financie navyše na pokrytie nákladov odvodovej odpočítateľnej položky v sume 152 miliónov eur. Okrem toho aj ďalších 50 miliónov eur ako rezervu na hospodárenie nemocníc.
Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však videla v rozpočte na rok 2015 riziká. Na strane výdavkov sa podľa nej už niekoľko rokov po sebe opakujú tie isté rizikové oblasti. „Pokles výdavkov v zdravotníctve a udržanie veľmi nízkych kapitálových výdavkov obcí sa zdá byť nerealistické v strednodobom horizonte. Takisto sa hromadia presuny prostriedkov medzi jednotlivými rokmi, ktoré ak sa vyčerpajú, zvýšia deficit,“ tvrdila rada.
Tá vypočítala možné výpadky príjmov v rozpočte na rok 2015 v rozmedzí 371 až 471 miliónov eur. Výdavky miest a obcí môžu byť neplánovane vyššie o 100 až 200 miliónov eur. O 50 miliónov sú podľa rady podhodnotené aj výdavky na zdravotnú starostlivosť. Samotné ministerstvo financií v roku 2014 počítalo s dodatočným dlhom nemocníc na úrovni 177 miliónov eur.