Karotková veľmoc má nového kráľa. Volá sa rakytník

Nik nepochybuje o obrovskom ovocinársko-zeleninárskom potenciáli južného Slovenska. Ešte pred štvrťstoročím celé vlaky vyvážali papriku, rajčiny, mrkvu či jablká do Prahy, Ostravy a severných Čiech. Dnes zostalo z prekvitajúcej výroby torzo. Jedna z južanských vitamínových bášt však ožíva. Tvrdošovce, bývalá karotková veľmoc, sa opäť zafarbili do oranžova. No nie od karotky, ale od plodov neznámeho rakytníka rešetliakovitého.

26.12.2014 10:00
Biróczi Peter, Tvrdošovce Foto: ,
Tvrdošovský ovocinár Peter Biróczi s najväčším ovocinárskym tromfom PD Tvrdošovce rakytníkom rešetliakovitým.
debata (25)

Keď v roku 2010 tvrdošovskí družstevníci vysadili rakytníkovú plantáž, ľudia si mysleli, že miestni ovocinári uverili globálnemu otepľovaniu a dali sa na pestovanie olivovníka.

Plantáž leží hneď vedľa frekventovanej cesty spájajúcej Nové Zámky so Šaľou a Bratislavou. Pri pohľade z rýchlo idúceho auta na mladé stromy pokryté drobnými zelenými lístkami si rakytník naozaj možno pomýliť s olivovníkom.

V septembri však tvrdošovské "olivy“ svietia do diaľky nádhernou oranžovo-zlatou farbou. Aby bolo každému jasné, čo tu rastie, družstevníci zavesili na plot transparent s dobre čitateľným nápisom: Rakytník rešetliakovitý. Prvá slovenská plantáž, ktorá nemá obdobu v celej Európe.

Medicína čínskych cisárov

Nestor slovenského ovocinárstva profesor Ivan Hričovský roky propagoval rakytník, rastlinu pochádzajúcu z Číny a zo sibírskych plání, ako zázračný liečivý a výživný strom. Nečudo. Pichľavé halúzky rakytníka sú v jeseni bohato obsypané drobnými plodmi oranžovo až jantárovo zlatistej farby. Pod šupkou sa skrýva nevídaná kombinácia vitamínov C, B, D, E, F, K, P, betakarotén, k tomu triesloviny a minerálne soli. Ako prémia nenasýtené mastné kyseliny omega 3, 6, 7 a 9.

Po tejto charakteristike možno pochopiť Hričovského nadšenie pre rakytník. Keby rástol v zemi zasľúbenej, dostane sa do knihy kníh Biblie. Mojžiš a Abrahám ho nepoznali, zato Inuiti zo sibírskej tajgy a čínski cisári áno. Vážili si ho nie menej ako žeň-šeň. Rakytník západný svet ešte len pomaly spoznáva, pritom je hodný rovnakej priazne ako oliva, ktorá dáva ľudstvu najzdravší rastlinný olej.

Na Slovensku okrem zapálených záhradkárov rakytník zostával dlho bokom pozornosti a nikomu nezišlo na um pestovať rakytník plantážovým spôsobom. Niekedy však zapracuje náhoda, šťastie v nešťastí.

Profesor Hričovský nepreháňa, keď tvrdí, že rakytník je ovocím a liekom zároveň, ktorý by mal byť súčasťou výbavy moderného človeka. Jeho plody a lístky spracované na rôzny spôsob pomáhajú prekonávať stres, obrovskú pracovnú záťaž, výsledkom ktorej môžu byť napríklad aj žalúdočné vredy. Typická manažérska či novinárska choroba, prenasledujúca ľudí čeliacich stresu.

Keď pred časom začal trápiť žalúdok predsedníčku tvrdošovského družstva, upravila si Rozália Szabóová životosprávu a na nohy ju postavili plody rakytníka.

Rakytník jej osudovo skrížil cestu vo chvíli, keď družstvo stálo na križovatke a hľadalo odpoveď na otázku, akým smerom sa má uberať do budúcna ovocinárstvo a zeleninárstvo. Osobná skúsenosť jej našepkávala, že v sadoch by mohol mať miesto aj rakytník. Dobre zapadal do novej koncepcie ovocinárstva, ktorú pripravoval so svojim tímom ovocinár Peter Biróczi.

Jej podstatou bola myšlienka, že na domácom trhu s prevahou zahraničného ovocia a zeleniny, ktoré dorobili na talianskych, španielskych či poľských plantážach s intenzívnou výživou a chemickou ochranou, sa uplatnia len vtedy, ak ponúknu niečo výnimočné.

Rozhodli sa pre ekologické ovocinárstvo a vinohradníctvo. Také, ktorého sa nedotkla tvrdá chémia. "Pobudol som v mnohých západoeurópskych sadoch a všimol som si, že novým trendom je produkcia ovocia v biokvalite. Rastie po ňom dopyt, pretože ľudia chcú žiť zdravo, a to okrem iného znamená konzumovať potraviny, kde majú istotu, že neobsahujú žiadne zvyšky po pesticídoch,“ vysvetlil Peter Biróczi a dodal, že práve takéto ovocie začalo pestovať v tomto desaťročí tvrdošovské družstvo.

Tvrdošovské zlato

Jablká, broskyne, marhule a hrozno patria k typickej ponuke juhoslovenských ovocinárov. Tvrdošovčania ju rozšírili o rakytník, ktorý vysadili v roku 2010. Akokoľvek je rakytník všestranne prospešný z hľadiska účinkov na ľudské zdravie, veď jeho olej pomáha pri liečbe popálenín, alebo tráviaceho ústrojenstva, ktoré bojuje s rakovinou, nevydáva svoje plody človeku zadarmo.

Ovocinári museli nájsť spôsob, ako zvládnuť jeho plantážové pestovanie a súčasne ponúknuť plody rakytníka ľuďom v dostupnej a prijateľnej podobe. Samotné drobné bobuľky rakytníka sú kyslé a olejovité. Nie je to marhuľa ani jablko či hrozno. Ale práve tieto druhy ovocia ponúkli vynachádzavým družstevníkom možnosť kombinovať rakytník s atraktívnymi ovocnými partnermi a zabaliť jeho liečivé prednosti do chutného ovocného odevu.

Pravda, skôr ako vyrobili stopercentnú rakytníkovú šťavu zmiešanú so stopercentnou jablkovou alebo hroznovou šťavou či pastovaný kvetový med obohatený o rakytníkovú šťavu a domáci marhuľový džem s rakytníkom, museli sa rakytník naučiť pestovať.

Sotva vysadili dvanásťhektárovú plantáž, schladil ich optimizmus lejak, ktorý zničil sadenice na dvoch hektároch. Nezostávalo nič iné, len dokúpiť stromčeky a podsadiť ich. Poradili si aj s rébusom, ako dosiahnuť dobré opelenie stromov. Rakytník je totiž dvojdomá rastlina. Samčie stromy rozmiestnili šachovnicovo a dosiahli tak dobré oplodnenie samičích rastlín.

Keď dozrela prvá úroda, vyvstalo odrazu niekoľko úskalí, na ktorých sa mohli rozbiť všetky veľké ambície vkladané do rakytníkového programu. Pokus obrať plody ručne znemožňovali tŕňmi posiate halúzky. Rastlina si až nebezpečne žiarlivo chránila svoje cenné plody. Do úvahy neprichádzal ani kombajn na zber hrozna. Vtedy dostali ovocinári nápad, že rodiace halúzky jednoducho odstrihnú.

Ako však dostať bobule dolu z halúzky? Jedným z riešení bolo šokovo zmraziť plody tekutým dusíkom a potom ich na kosť zmrznuté otriasť. Ktosi im poradil technológiu zmrazovania pomocou tekutého dusíka. Ten však natoľko predražoval konečný produkt, že sa stával nepredajný.

Tvrdošovčania hľadali a našli jednoduchšie riešenie. Pokusne strčili bobule pri mínus tridsať stupňov Celzia do klasického mraziaceho boxu a potom ich striasli na špeciálnych sitách. Heuréka! Bolo to jednoduché a účinné. Väčšinu zariadení si vyrobili sami alebo im urobili na mieru dodávatelia podľa ich konštrukčných predstáv. Vrátane sušiarne ovocia, ktorá využíva ako zdroj energie 70 stupňov Celzia horúcu vodu z geotermálne­ho vrtu.

Program pre farmárov a nie obchodníkov

Plantážové pestovanie rakytníka je vo svete ojedinelé, unikátne, rovnako ako komplexné spracovanie rakytníka v atraktívnych a pritom plnohodnotných ovocných produktoch. Základným výrobkom je stopercentná bio rakytníková šťava. Je to prírodný liek, síce kyslý, ale z hľadiska obsahu vitamínu ide o céčkovú bombu, ktorá strčí do vrecka aj citrón. A keďže obsahuje cenný olej, má na organizmus mimoriadne priaznivé účinky.

Kombinácia rakytníkovej šťavy s hroznovým a jablkovým muštom otvorila cestu k širokej skupine spotrebiteľov, ktorí hľadajú nápoj chuťovo príjemný a užitočný zároveň. Je to zdravý doping, ktorý určite osvieži lepšie ako kofeínové nápoje ponúkané s barnumskou reklamou a pritom nevyvoláva ako ony nežiaduce účinky.

Rovno šesť produktov obsahujúcich rakytník získalo ocenenie Značka kvality SK gold. A to znamená, že ide o prémiový potravinársky výrobok, medzi ktorými nechýba na jednej strane rakytníkový čaj a na druhej strane chlapská 52-percentná rakytníkovica.

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo hľadá nové programy, ktoré by mu zaručili nielen prežitie, ale aj istú perspektívu. Veľkou šancou je ovocinárstvo a zeleninárstvo, pokiaľ ponúkne vysokú pridanú hodnotu. Tvrdošovčania naznačili, akým smerom sa vydať. Majú nielen ovocie, aké v tejto chvíli nepestuje nik na Slovensku, ale vedia ho mnohorakým spôsobom spracovať na chutné výrobky.

Zatiaľ ich ponúkajú vo svojej vlastnej predajni alebo si ich možno kúpiť cez e-shop. Najväčšiu reklamu im robia ľudia, ktorým rakytník výrazne zlepšil život, alebo ukázal doteraz nepoznanú príjemnú chuť neobyčajných ovocných výrobkov. Aj liečiť sa možno príjemne.

V ostatnom čase sa veľa hovorí o potrebe vychovávať deti k potravinovej gramotnosti. Tvrdošovské družstvo v rámci programu školské ovocie zásobuje 92 škôl ovocím a ovocnými šťavami. Je dobré deti naučiť pravidelne konzumovať ovocie, pretože jeho spotreba – necelých 60 kilogramov na obyvateľa a rok stále hlboko – zaostáva za odporúčanou dávkou, ktorá je zhruba sto kilogramov.

Ovocie, ktoré dostávajú deti, by mali dodávať pestovatelia, no dnes sa do programu môžu zapojiť aj firmy bez ovocných sadov. Brusel však vytvoril tento program pre farmárov a nie obchodníkov. Veď kto iný ako pestovateľ má garantovať pôvod a zdravotnú bezúhonnosť výrobku.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #Tvrdošovce #ovocinár