Lacná ropa už pomáha Nemecku, na ktoré je úzko prepojené aj slovenské hospodárstvo. Prvé odhady nemeckého ministerstva hospodárstva počítajú v tomto roku so zvýšeným rastom hrubého domáceho produktu o 0,2 až 0,3 percenta hrubého domáceho produktu.
Rast nášho najvýznamnejšieho partnera sa s odstupom dvoch, troch mesiacov doteraz vždy prejavil aj na lepších číslach slovenského hospodárstva.
Ropa Brent na londýnskej burze stála ešte vlani v lete 115 dolárov za barel a teraz sa cena pohybuje pod hranicou 50 dolárov. Ropa má pritom zostať lacná dlhší čas.
„Pokles cien ropy je pozitívna správa najmä pre obyvateľstvo a firmy, ktorým klesajú náklady na pohonné hmoty. Rovnako je to dobrá správa aj pre krajiny, ktoré dovážajú ropu, a teda aj Slovensko, pretože nízke ceny ropy budú mať pozitívny vplyv na ekonomický rast,“ uviedlo slovenské ministerstvo financií.
Európska ekonomika tak pravdepodobne aj v roku 2015 bude práve vďaka lacnej rope pokračovať v raste. „V prvom rade, prudký pokles cien ropy bude pôsobiť ako mimoriadna dávka adrenalínu pre európsku ekonomiku, ktorá v druhom polroku nezadržateľne zamierila k hospodárskemu spomaleniu,“ povedal Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank Europe.
Motor Európskej únie – Nemecko začalo balansovať na hrane recesie po zavedení obchodnej vojny s Ruskom pre konflikt na Ukrajine. „Klesajúce ceny ropy a pokles kurzu eura pomáhajú nemeckej ekonomike prekonať šok z prepuknutia ukrajinskej krízy,“ uviedol pre agentúru DPA Hans– Werner Sinn, riaditeľ nemeckého inštitútu IFO. Rešpektovaná ekonomická organizácia tak zvýšila svoj odhad tohtoročného rastu nemeckej ekonomiky z 1,2 na 1,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Tento lacnými palivami povzbudený rast je pre Slovensko kľúčový, keďže 83 percent domáceho vývozu smeruje práve na trh Európskej únie.
Nižšie ceny v obchodoch
„Lacnejšie tankovanie neznamená úsporu len pre motoristov, ale malo by sa premietnuť aj do pomalšieho cenového rastu tovarov na pultoch našich obchodov, keďže výrobcom sa znížia prepravné náklady,“ dodala analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Napríklad do konečnej ceny chleba je započítaná aj suma zaplatená za spálenú naftu minutú pri preprave mrazených polotovarov nákladným autom do pekární hypermarketov. Vďaka preprave tak ceny pohonných hmôt ovplyvňujú ceny takmer všetkých tovarov predávaných na domácom trhu.
„Keďže mzdy v slovenskej ekonomike by si mali aj v roku 2015 zachovať rast, spotrebitelia by si tak mohli dovoliť kúpiť opäť o niečo viac tovarov a služieb ako v tomto roku. Naša spotreba by tak mohla ďalej rásť a prispieť aj k rastu ekonomiky ako takej,“ povedala Vrabcová.
Firmám konečnú cenu výrobkov nezlacňuje len klesajúca cena ropy. „Zároveň slabšia domáca mena zlacňuje domácu produkciu pre odberateľov v neeurovom zahraničí,“ povedala analytička Dana Vrabcová.
Kým v máji 2014 museli napríklad zákazníci z USA zaplatiť za luxusný automobil v hodnote 100–tisíc eur 139 tisíc amerických dolárov, tak aktuálne je to „len“ niečo nad 121–tisíc dolárov.
Slovensko do Spojených štátov amerických exportuje vo veľkom luxusné SUV automobily značky Volkswagen Touareg, Audi Q7 a z bratislavského závodu pochádzajú aj karosérie Porsche Cayenne.
Ropa bude lacná
Slovenskí motoristi tankujú liter 95–oktánového benzínu za 1,30 eura, kým ešte v septembri bola priemerná cena na úrovní 1,48 eura za liter. Zachovanie nízkych cien ropy je podľa analytikov najpravdepodobnejší scenár na celý rok 2015. Na trhu je totiž momentálne prebytok ropy a žiadny významný producent neoznámil pokles ťažby čierneho zlata.
„Ruské ministerstvo energetiky uviedlo, že v roku 2015 plánuje dodávať na trhy 10,6 milióna barelov za deň, čo zodpovedá súčasnej produkcii,“ uviedol Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum. Rusko je najväčším samostatným producentom ropy na svete.
„Irán sa snaží predať čo najviac ropy. Ázijským odberateľom ponúka najväčšiu zľavu oproti regionálnemu benchmarku za posledných 14 rokov. Podobnú cenovú politiku majú i Saudská Arábia, Irak a Kuvajt,“ dodal Tomčiak.
Pri rope to tak vyzerá na dlhodobú cenovú vojnu, z ktorej budú profi tovať hlavne ľudia žijúci v štátoch dovážajúcich ropu, keďže napríklad Rusko zaznamenalo značné výpadky z príjmov pre stále klesajúcu cenu čierneho zlata.
Príliš nízke ceny ropy sú však tiež rizikom, a to v prípade, že Európa sa dostane do deflácie (celkový pokles cien), ktorá môže ublížiť priemyslu a zamestnanosti.
Rizikami podporujúcimi rast ceny ropy sú pokračujúce boje okolo hlavných exportných terminálov v Líbyi. Naposledy pri nich zhorelo 800–tisíc barelov ropy, čo zodpovedá dvojdňovej produkcií tejto krajiny. Cena môže začať stúpať aj po zvýšenom dopyte podporovanom tlačením peňazí v Číne a Japonsku. Len v Japonsku plánuje vláda napumpovať do ekonomiky 29 miliárd amerických dolárov, čím plánuje zvýšiť rast krajiny o 0,7 percenta hrubého domáceho produktu.
„Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje globálny dopyt po rope v roku 2015 na úrovni 93,3 milióna barelov denne, čo je o 230–tisíc nižšia prognóza oproti novembru 2014,“ uzavrel Tomčiak. Dôvodom je práve spomaľovanie ekonomického rast vo svete, kde hlavne Európa stále balansuje na hranici recesie, čo podľa agentúry nebude tlačiť na rast spotreby pohonných hmôt.