Rozdiel vo výške penzie je mesačne 10 až 50 eur v prospech čisto štátneho dôchodku. Premiér Robert Fico tvrdí, že štátne penzie budú vyššie aj v budúcnosti. Problém je najmä v tom, že životné poisťovne, ktoré majú z úspor vyplácať časť súkromnej penzie, sú príliš opatrné. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií ich obvinil až z 30–percentných marží. Poisťovne to odmietli s tým, že musia zohľadňovať mnohé okolnosti. Vláda chce zvážiť regulačné mechanizmy, aby poisťovne penzie zvýšili.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Zostať či odísť?
Odborníci zatiaľ nemajú jasno v tom, kto z 1,5 milióna sporiteľov má v druhom pilieri zostať a kto odísť. Teraz je síce výhodnejšie poberať dôchodok len zo Sociálnej poisťovne, ale o desať rokov pri starnutí obyvateľstva môže byť, naopak, výhodnejší kombinovaný dôchodok. Dnešní tridsiatnici si podľa odborníka neudržia životnú úroveň súčasných dôchodcov bez vlastných úspor.
„Štát bude ľuďom o pár desiatok rokov vyplácať len základnú sociálnu dávku, čím vzrastie potreba vlastných úspor,“ myslí si ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Druhý pilier bol naposledy otvorený pred dvoma rokmi, keď zo systému vystúpilo 90–tisíc ľudí. Otvorenie vtedy prinieslo do štátnej pokladnice úspory v rozsahu 250 miliónov eur. To je historicky najvyššia suma, ktorá prekonala prvé aj druhé otvorenie II. piliera, keď do štátnej pokladnice pritieklo 241 miliónov eur a z piliera vystúpilo vyše 170–tisíc sporiteľov.
Pri súčasnom štvrtom otvorení môže ísť ešte o väčšiu sumu, keďže 1,5 milióna sporiteľov má v druhom pilieri uložených vyše 6,41 miliardy eur. Dôvodom na obavy je slabá pôrodnosť, zlepšujúce sa zdravotníctvo a starnutie obyvateľstva.
„Takzvaný demografický problém spôsobí, že kým dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, už v roku 2030 sa pomer vyrovná na jedna k jednej a v kritickom roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu,“ priblížil Baláž.
Kým štát penzie pravidelne valorizuje podľa inflácie, úspory v druhom pilieri často nezarábajú ani toľko, koľko je ročný rast cien.
„Problém spočíva v tom, že systém druhého piliera bol vymyslený ešte pred finančnou krízou, ktorá úplne zmenila fungovanie súčasnej ekonomiky,“ uviedla ekonómka Markéta Šichtařová z Next Finance.
Kým v minulosti si nikto nevedel predstaviť ekonomiku dlhodobo fungujúcu na nízkych úrokoch, dnes je to hlavný nástroj boja proti súčasnej kríze. „Nízke úroky sa v dlhodobom horizonte prejavia na nízkych výnosoch II. piliera. Pre ľudí je tak výhodnejšie vystúpiť z II. druhého piliera a samostatne si sporiť na penziu napríklad investíciou do nehnuteľností, zlata či podielových fondov,“ dodala Šichtařová.
Vystúpiť z druhého piliera sa podľa niektorých odborníkov oplatí ľuďom zarábajúcim menej ako priemernú mzdu. V ich prípade sa totiž na vyššiu štátnu penziu aj o pár desiatok rokov budú skladať bohatí ľudia a firmy. Deje sa tak už dnes, keď štát dotuje priebežný penzijný systém približne miliardou eur ročne, vyzbieranou z daní. Zvyšujúci sa počet dôchodcov zároveň bude vyvíjať tlak na zvolenie vlády garantujúcej solidárne štátne dôchodky.
„Na druhom pilieri zarobia len nadpriemerne zarábajúci ľudia. No tí to paradoxne potrebujú najmenej. Väčšina ľudí zarábajúcich do priemernej mzdy, žiaľ, prerobí na vstupe do druhého piliera,“ dodala Šichtařová.
Na Slovensku tak o peniaze môže prísť prvých 3–tisíc súkromných dôchodcov odchádzajúcich do penzie v roku 2015. Pre nízke dôchodky od súkromných poisťovní totiž na vstupe do druhého piliera prerábajú ľudia s nízkymi, ale aj vysokými platmi. Kombinovaná penzia od štátu a súkromnej poisťovne Generali vychádza v prípade človeka zarábajúceho posledných desať rokov priemernú mzdu na 397 eur za mesiac. Ak sa zamestnanec s rovnakým platom rozhodol v starobe spoliehať len na štát, jeho mesačný dôchodok je 422 eur.
Človek s priemerným platom tak na vstupe do II. piliera v tomto prípade mesačne prerobil 22 eur a ročne 300 eur.
„My si dovolíme tvrdiť, že v systéme II. piliera, kde je dnes takmer 1,5 milióna investorov, tam 1 milión nemá čo robiť. Pretože títo ľudia nikdy nebudú mať vyšší dôchodok, ako keby ho realizovali len cez štátnu Sociálnu poisťovňu,“ povedal premiér Robert Fico.
Počas druhej vlády Roberta Fica prišlo aj k zníženiu odvodov do druhého piliera z 9 na 4 percentá. Podľa premiéra to bol dobrý krok, v opačnom prípade by podľa neho boli teraz straty ešte väčšie.
Podľa štatistík ministerstva práce je v druhom pilieri 350–tisíc sporiteľov, ktorí nemajú žiadny príjem. Ľudí, ktorí zarábajú do 500 eur mesačne, je tam 450–tisíc. So zárobkom do 1 000 eur je v druhom pilieri 380–tisíc ľudí. Všetci títo ľudia budú podľa odhadov vlády aj o pár desiatok rokov prerábať na vstupe do druhého piliera.
Od svojho vzniku vysoké zisky nad desať percent za rok dosahujú len indexové fondy, v ktorých sa nachádza pár tisíc ľudí, a zvyšné garantované fondy majú výnosy v rozmedzí dvoch až troch percent za rok. Superziskové indexové fondy v prípade príchodu ďalšej krízy s veľkou pravdepodobnosťou zaznamenajú podobné straty ako v krízových rokoch 2008 a 2009. V porovnaní s tým nehnuteľnosti vo veľkých mestách sa budú vždy dať prenajať alebo predať za slušnú cenu.
Veľkým problémom súkromných dôchodkov bude aj možnosť kupovania nevalorizovaných penzií. Napríklad pred desiatimi rokmi si človek mohol za 100 eur dovoliť kúpiť toľko ako dnes za 130 eur. Ak súkromné dôchodky nebudú valorizované, ľudia si o 30 rokov budú môcť dovoliť za ne kúpiť oveľa menej ako dnes.
Vláda umožnenie predaja nevalorizovaných dôchodkov obhajuje tým, že ak by bol takýto krok povinný, poisťovne by predávali ešte menej súkromných penzií.
Výhodou štátneho systému je, že nikdy nemôže skrachovať, ale pre klesajúci počet pracujúcich budú štátne penzie v budúcnosti čoraz nižšie. Dôchodkové správcovské spoločnosti vidia riešenie nízkych penzií vo väčšej regulácii súkromných poisťovní.
„Súčasná vláda zvláda dobre nastaviť sporiacu časť II. piliera. No pri nastavovaní výplaty súkromných dôchodkov od poisťovní absolútne zlyhala. Riešenie súčasnej situácie vidím v prísnejšej regulácii výplatnej fázy II. piliera,“ povedal Viktor Kouřil, podpredseda VÚB Generali Slovensko. Ministerstvo financií vyčíslilo až 30–percentné marže poisťovní pri vyplácaní súkromných dôchodkov.
„Tvrdenie o 30–percentných maržiach poisťovní je nepravdivé a považujeme ho za hrubú manipuláciu s verejnou mienkou,“ reagovala Jozefína Žáková, generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní.