Vláda ide stavať druhú diaľnicu so súkromníkmi

, 24.01.2015 10:22
zápcha, Bratislava, cesta
Nový obchvat má zabrániť kolapsom dopravy v hlavnom meste. Autor: ,

Na budúci rok by sa mala rozbehnúť výstavba bratislavského obchvatu D4 od Jaroviec po Raču a rýchlostnej cesty R7 takmer do Dunajskej Stredy. Vláda odobrila, aby sa stavba financovala ako verejno–súkromný PPP projekt.

V bratislavskom regióne sa totiž pre vyššiu životnú úroveň nemôžu na niektoré stavby využívať eurofondy. Štátny rozpočet si tiež nemôže dovoliť dať stámilióny eur za obchvat a rýchlostnú cestu a PPP projekt sa tak javí ako riešenie.

Opozícia však kritizuje, že štát môže prerobiť. Za vlády Ivety Radičovej sa pre predraženie stopol PPP projekt pripravený Ficovou vládou na severnej D1. Prvú Ficovu vládu opozícia kritizuje aj za vysoké náklady na nitriansku R1, ktorá je zatiaľ jediným diaľničným úsekom financovaným cez PPP projekt.

Premiér Robert Fico kritiku odmieta. „Rýchlostná cesta R1 môže slúžiť ako dobrý príklad, je mimoriadne úspešná,“ povedal. V Bratislave podľa ministra dopravy Jána Počiatka nemožno ďalej čakať. „Ak by sa nerealizoval obchvat D4, región by zažíval dopravné peklo,“ upozornil Počiatek.

R1 mala stáť výrazne menej

Pri R1 za 51 km cesty z Nitry do Tekovských Nemiec spolu s banskobystrickým obchvatom za 30 rokov spolu štát splatí až 3,3 miliardy eur. V skutočnosti však cesta mohla štát stáť podľa prepočtov Pravdy len niečo vyše 600 miliónov eur. Ušetriť sa mohlo na financovaní v prípade použitia eurofondov, lacnejšie vychádza na 30 rokov údržba aj prevádzka. Náklady by mohli stúpnuť len v prípade, že by sa cesta v budúcnosti radikálne rekonštruovala, ale ani tak by celkové náklady nemali stúpnuť nad miliardu eur.

Postaviť takmer 60 kilometrov súkromnej diaľnice na západe Slovenska chcú firmy z Nemecka, Španielska, Francúzska, Švédska, Rakúska, Maďarska, ale aj z Číny. Predbežný záujem prejavili stavebné firmy Bilfinger Berger, China Construction, Cintra, Hochtief, Intertoll, Mota Engil, Porr, Skanska alebo Vinci Concessions.

Na ďalší verejno–súkromný PPP projekt si však brúsia zuby aj domáce firmy ako Doprastav či Váhostav. Tie sa vlani pre neschopnosť platiť svoje dlhy načas dostali do reštrukturalizácie. Dôvodom malo byť aj to, že sa stopla výstavba severnej diaľnice D1 cez PPP projekt a našlo sa pre štát cenovo výhodnejšie riešenie – stavať s pomocou eurofondov.

Stavebné náklady pri D4 a R7 síce odhaduje rezort dopravy na 1,3 miliardy eur, celkové náklady však budú omnoho vyššie. Po štvorročnej výstavbe úsekov D4 a R7 bude totiž krajina počas 30 rokov platiť splátku 150 miliónov eur. Za rýchlostnú R1 od Nitry po Tekovské Nemce, ktorá je prvou slovenskou PPP cestou, platí štát 130 miliónov eur. Každý rok by tak zo štátnej kasy odišlo na splátky za súkromné cesty 280 miliónov eur. „Sme schopní to počas 30 rokov zvládnuť,“ povedal k splátkam za D4 a R7 premiér Fico.

Minister dopravy Ján Počiatek pripúšťal, že je šanca, aby sa D4 a R7 financovali z eurofondov, no problém je podľa neho v tom, že európske peniaze z tohto programového obdobia by nestačili na financovanie stavby. Preto uvažovať o tom, že krajina by stavala cesty klasicky, keď zo štátneho rozpočtu odíde len 15–percentné spolufinancovanie projektu a zvyšok preplatí Európska únia, nemožno. Ak sa v budúcnosti naskytne šanca využiť európske zdroje, vláda to urobí. Premiér Fico v tomto smere spomenul napríklad program šéfa Európskej komisia Jeana Clauda Junckera.

Najdlhší most cez Dunaj

Diaľnica D4 od Jaroviec po Ivanku pri Dunaji by mala stáť 763 miliónov eur, nasledujúci úsek po Raču vyše sto miliónov eur. Postavenie rýchlostnej cesty R7 z Prievozu po časť Ketelec vyjde na 152 miliónov eur a rýchlocesta do Dunajskej Lužnej 96 miliónov eur. Posledný úsek, ktorý sa postaví za súkromné peniaze – R7 do Holíc, bude stáť podľa štátnej expertízy 176 miliónov eur. Ceny však nemusia byť konečné.

„Až súťaž vygeneruje, koľko bude výstavba skutočne stáť. Stavba od Dunajskej Stredy po Dunajskú Lužnú bude patriť k najlacnejším úsekom v rámci výstavby, ale zase musíme postaviť cez rieku Dunaj najdlhší most na Slovensku,“ argumentoval pred časom Viktor Stromček, štátny tajomník na ministerstve dopravy.

Štúdia stanovila štruktúru financovania projektu prostredníctvom bánk a medzinárodných inštitúcii. Komerčné banky sú na výstavbu ochotné požičať financie s úrokom 4,9 percenta počas stavby, na zvyšok obdobia uvažujú o sadzbe 4,65 percenta.

Záujem o financovanie tohto projektu by predbežne mali Bank of China, BNP Paribas, Deutsche Bank, ERSTE, Raiffeisen Bank, Sberbank, UniCredit Bank či Intesa Sanpaolo. Počiatek začne tento rok hľadať firmy, ktoré obchvat a rýchlocestu postavia, a s výstavbou za súkromné peniaze by sa potom malo odštartovať na jar budúceho roku, v čase ďalších parlamentných volieb.

Cena za D4 a R7 vyplynie z ponúk

O cene za výstavbu časti obchvatu Bratislavy z Jaroviec po Raču na diaľnici D4 a rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy po Holice v dĺžke takmer 60 kilometrov sa podľa ministerstva dopravy bude dať hovoriť až vtedy, keď budú známe ponuky súťažiacich. Odhadované stavebné náklady uvedených úsekov v objeme 1,325 mld. eur vychádzajú zo štátnej expertízy a sú rovnaké pre plánovaný projekt PPP, ale aj klasický model výstavby z verejných zdrojov. Diaľnice sú spravidla drahšie ako rýchlostné cesty.

„Cenu za výstavbu diaľnice D4 ovplyvňuje šírkové usporiadanie cesty. Podľa toho, ako je naprojektovaná, šesťpruh bude na 47 percentách celej dĺžky D4 a zároveň bude všetko pripravené tak, aby v budúcnosti, keď narastú intenzity dopravy, bolo možné veľmi efektívne dopracovať šesťpruh až na viac ako 73 percentách dĺžky D4,“ informoval hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Na úseku D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever – Rača (27 km) postavia nad Dunajom vyše dvojkilometrový most a po dokončení bude najdlhší na Slovensku. Predpokladané náklady na stavbu tohto mosta sú 125 mil. eur. Na tejto časti D4 má byť spolu 31 mostov a zároveň 27 km protihlukových stien. „Bude sa stavať v husto osídlenom území, kde treba realizovať veľa protihlukových opatrení a aj väčší počet mimoúrovňových križovatiek, ktorých bude iba na D4 deväť,“ dodal Kóňa. Výstavba väčšiny úsekov R7 Bratislava, Prievoz – Ketelec – Dunajská Lužná – Holice (32 km) bude menej zložitá, s výnimkou úseku Prievoz – Ketelec v husto zastavanom území.

Ministerstvo dopravy má začať verejné obstarávanie na koncesionára na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu D4 a R7 cez projekt PPP do konca januára. Zo záujemcov chce vybrať štyroch, s ktorými bude viesť súťažný dialóg. Očakávaný podpis koncesnej zmluvy podľa priebehu obstarávania je v novembri 2015 a finančné uzatvorenie projektu predbežne vo februári 2016. Koncesná zmluva bude podmienená stanoviskom Eurostatu, že PPP nebude súčasťou aktív verejného sektora. Vzhľadom na dostupnosť finančných prostriedkov je realizácia PPP podľa štúdie uskutočniteľnosti v súčasnosti jediným možným riešením.

Výstavba D4 a R7 by sa mala začať v roku 2016 a trvať štyri roky. Z verejných zdrojov by sa úseky mohli začať stavať v roku 2023. Na základe súčasných podmienok a expertíznej ceny štát by budúcemu koncesionárovi splácal za dostupnosť D4 a R7 ročne predbežne 135 až 151 mil. eur. Za tridsať rokov by tak zaplatil spolu zhruba 4 až 4,5 mld. eur. Ministerstvo očakáva, že vysúťažená cena bude nižšia. V prípade využitia zdrojov Slovenského investičného holdingu by sa základná ročná platba štátu koncesionárovi za dostupnosť D4 a R7 mohla znížiť ročne o 5 až 8 mil. eur počas trvania koncesie.

SITA

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#R7 #PPP #D4
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla farebný amarylis

Perla farebný amarylis

32,99
Lady červené ruže a hypericum

Lady červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk