Únia pomôže Ukrajine. Krajine hrozí bankrot

Ukrajina dostane ďalšiu finančnú injekciu od únie vo výške 1,8 miliardy eur, aby odvrátila bankrot krajiny. Zelenú novej pomoci dali v utorok ministri financií únie na pravidelnom stretnutí v Bruseli, kde zároveň ohlásili, že táto pomoc nemusí byť konečná.

28.01.2015 23:00
Doneck, Ukrajina Foto:
Mária Ivanovna z Donecka s humanitárnou pomocou od charitatívnej nadácie oligarchu Rinata Achmetova. Oveľa väčšiu pomoc v miliardách eur Ukrajina čerpá od medzinárodných inštitúcií. Ukrajinci by inak nedostávali terajšie dávky ani penzie
debata (59)

„Európska komisia dala na stôl 1,8 miliardy eur. Niektorí od nás chceli, aby sme urobili viac. Je však dôležité začať s realizáciou tohto balíčka, pretože Ukrajina to potrebuje, aby vláda nečelila neúnosnej situácii,“ povedal po skončení stretnutia novinárom francúzsky minister financií Michel Sapin. Veľká Británia napríklad navrhovala, aby sa suma zvýšila až na 2,4 miliardy eur.

Ukrajina bude môcť míňať tento a budúci rok. Krajina pritom čerpá peniaze z viacerých programov pomoci. Súčasný dvojročný program pomoci v objeme 17 miliárd dolárov, ktorý má odvrátiť hroziaci kolaps ekonomiky, Ukrajine schválil Medzinárodný menový fond ešte vlani v apríli. Začiatkom septembra MMF varoval, že by mohla potrebovať dodatočnú pomoc v objeme až 19 miliárd dolárov, ak bude konflikt na východe krajiny pokračovať aj v roku 2015.

Začiatkom januára s Ukrajinou MMF obnovil rozhovory, s ktorými Kyjev spája od začiatku nádeje na rozšírenie aj tohto záchranného programu. V prípade peňazí od únie ide o tretí program finančnej pomoci Ukrajine od roku 2010. Za vlaňajšok poslala Európska komisia krajine 1,36 miliardy eur. Vyplatenie poslednej splátky vo výške 250 miliónov eur sa očakáva na jar tohto roka.

„Makrofinančná pomoc je nástroj únie umožňujúci reagovať na problémy partnerských krajín s platobnou bilanciou. Doplňuje pomoc poskytovanú Medzinárodným menovým fondom. Úvery sú financované prostredníctvom pôžičiek EÚ na kapitálových trhoch. Získané peniaze sú následne za podobných finančných podmienok ďalej požičiavané prijímajúcim krajinám,“ uvádza Reuters.

Ekonómovia upozorňujú na to, že ak veritelia Ukrajine nezvýšia úverovú pomoc o najmenej 15 miliárd eur, mohla by krajina čeliť drastickej dlhovej reštrukturalizácii vrátane odpísania časti dlhov.

„Bez rozsiahlych ekonomických reforiem to budú však len peniaze vyhodené do vzduchu, tak ako napríklad európska miliardová pomoc pre Egypt v nedávnej minulosti. Pomoc bez záruk reforiem by len poskytla priestor vládnucim politikom odložiť bolestivé opatrenia,“ konštatuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský. Ukrajinská vláda bude teda musieť s príchodom ďalšej finančnej pomoci pristúpiť k radikálnym škrtom, ktoré pocítia predovšetkým bežní ľudia.

Krajinu teraz čaká uťahovanie opaskov, akého sme boli svedkami pri Grécku, ktoré sa pred piatimi rokmi ocitlo na pokraji bankrotu. V prvom rade bude musieť podľa ekonómov radikálne okresať prebujnenú štátnu správu. Reformou musí prejsť aj penzijný systém, ktorý je pre starnutie obyvateľstva dlhodobo neudržateľný.

Ukrajina už pri prvej tranži pomoci stopla premrštené dotovanie cien energií. Jedno z nepopulárnych opatrení bolo práve prudké zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. To bola jedna z podmienok fondu. Cena plynu sa zvýšila pre domácnosti od mája minulého roka o 40 percent. Ďalšie zdražovanie pocítia Ukrajinci od mája 2016, keď cena tejto energetickej komodity vzrastie o 20 percent a v nasledujúcom roku o ďalších 20 percent.

Riešiť by sa v krajine mali podľa ekonómov najmä problémy s daňovými únikmi. V minulom roku sa v miere korupcie dostala Ukrajina podľa Transparency International na 144. miesto zo 175 krajín sveta. Za sebou nechala len krajiny, ako je Papua Nová Guinea, Nigéria či Irán. Sivá ekonomika tvorí v krajine až 60 percent hrubého domáceho produktu.

© Autorské práva vyhradené

59 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Ukrajina