Slovenskí touroperátori označili úvahy Tsiprasa za bláznivé. „Je to úplne nezmyselné riešenie. Však sami by sa týmto pripravili o peniaze z cestovného ruchu. Takisto zmluvy cestovných kancelárií s hotelmi sú na dlhodobej báze, tie sa nedajú zrušiť zo dňa na deň. Hotely nemôžu len tak povedať, že all inclusive služby odteraz prestanú ponúkať. Nie je to reálne,“ vraví Stanislav Macko zo Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr.
Grécku sa podarilo po niekoľkých rokoch dostať z recesie, naštartoval sa turizmus a predvlani dovolenkovalo v tejto krajine až 18 miliónov ľudí, Slovákov zhruba 54–tisíc. Roky predtým navštívilo grécke ostrovy sotva 10 miliónov turistov, pretože štrajky, protesty a výtržnosti proti úsporným opatreniam ich z krajiny vyhnali. V roku 2013 boli príjmy Grécka z turistiky vo výške takmer 12 miliárd eur.
„Pobyty s all inclusive službami nie sú pre naše odvetvie cestovného ruchu najlepšou vecou,“ tvrdí pre New York Times Michalis Kritsotakis, ktorý je zodpovedný za problematiku turizmu vo vládnej Syrize. Premiér Tsipras ho doplnil, že služba all inclusive izoluje turistov len do jedného rezortu a ničí sa tým biznis menších podnikateľov.
Vyhlásenia Grékov zneistili aj našich touroperátorov, ale ubezpečujú, že tento rok sa rozhodne all inclusive pobyty rušiť nebudú.
„So zahraničnými partnermi sme sa zatiaľ nerozprávali o tom, čo zmena vo vláde môže urobiť s krajinou, s cestovným ruchom. Keď som počula o úvahe zrušiť cestovné zájazdy s all inclusive službami, mala som zmiešané pocity. Na jednej strane to môže byť dobré rozhodnutie, pretože ľudia sa nebudú zdržiavať len v hoteloch, ako je to vtedy, keď majú all inclusive a doslova nevytiahnu z neho ani päty. Len ležia celý pobyt na pláži,“ rozpráva Štefánia Krivjančinová, ktorá sa v cestovnej kancelárii Solvex špecializuje na pobyty na gréckych ostrovoch Rodos či Kréta. Podľa nej by takto mohli dovolenkári viac využiť aj služby obchodíkov, reštaurácií, kaviarní.
Krivjančinová hovorí, že to môže pomôcť krajine peniaze viac rozprúdiť tak, aby nezostali len v hoteloch.
„Na druhej strane, ľudí to odradí. Predsa len, na dovolenke chcem oddychovať, jesť a opaľovať sa. Preto volia all inclusive, majú svoje očakávania, zvyky a aj naši klienti si vyberajú pobyty na gréckych ostrovoch s takouto formou stravy. Ak by tento návrh prešiel, zákazníci by sa mohli preorientovať na iné destinácie, kde all inclusive služby ponúkajú,“ vraví Krivjančinová.
Opisuje, že počas dňa sú grécke reštaurácie a kaviarne prázdne, naplnia sa až večer. No nie všetky, pretože stravovanie formou all inclusive sa v niektorých hoteloch podáva až do jedenástej večer.
„V Grécku to nie je tak ako napríklad v Chorvátsku či v Čiernej Hore. Teda situácia s ubytovaním a stravou na gréckych ostrovoch nepripomína situáciu z Chorvátska. Samozrejme, nájdu sa aj miestni, ktorí ponúkajú ubytovanie v apartmánoch, ľudia si potom zabezpečujú aj stravu. Dovolenkári však chodia poväčšine do hotelov a volia si polpenziu či all inclusive,“ vysvetľuje touoperátorka, prečo cez deň grécke podniky zívajú prázdnotou.
Grécko v roku 2013 prvýkrát po viac ako 65 rokoch zaznamenalo prebytok bežného účtu platobnej bilancie. Prebytok dosiahol 1,2 miliardy eur, na porovnanie, rok predtým zaznamenala krajina deficit vo výške 4,6 miliardy eur.
Hlavným dôvodom prebytku platobnej bilancie bolo podľa gréckej centrálnej banky práve zvýšenie príjmov z turizmu. Príjmy z turizmu totiž v roku 2013 vyskočili o 15 percent na 12 miliárd eur. Štrajky, výtržnosti a negatívne správy o krajine pritom spôsobovali roky predtým prudký pokles turizmu a príjmy sa prepadávali až o 44,7 percenta v porovnaní s predchádzajúcim, predkrízovým obdobím.
Do Grécka vtedy prestali predovšetkým cestovať Nemci, ktorí v roku 2012 medziročne znížili výdavky v krajine až o polovicu. Ak by sa Tsipras rozhodol naplniť svoje úvahy o zákaze all inclusive pobytov, vstanie gréckej ekonomiky z popola by malo zrejme krátke trvanie.