Grécky minister financií Janis Varufakis nebude na stretnutí s partnermi z eurozóny v stredu súhlasiť s ničím, čo by udržalo krajinu v doterajšom medzinárodnom záchrannom programe. Podľa agentúry Reuters to v piatok oznámil nemenovaný vládny predstaviteľ. Namiesto toho bude Grécko ďalej požadovať akúsi preklenovacie pôžičku, umožňujúce udržanie gréckych financií v chode, kým Atény nepredstavia nový plán reforiem a splácania dlhov. Ministri financií eurozóny podľa svojho predsedu čakajú, že im Grécko v stredu predstaví plán, ako sa krajina chce stať finančne nezávislou.
„Neprijmú žiadne dohodu, ktorá nesúvisí s novým programom,“ povedal predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa agentúry Bloomberg Jeroen Dijsselbloem, šéf takzvanej euroskupiny, teda ministrov financií eurozóny, varoval Grécko, že mu žiadna požadovaná preklenovacia krátkodobá pôžička poskytnutá nebude.
Varufakis podľa serveru gréckeho týždenníka To Vima zastáva názor, že Európa dáva Grécku „nôž na krk“. Grécky minister financií sa v piatok zúčastnil mimoriadnej schôdzky ekonomických ministrov s premiérom Alexisom Tsiprasom potom, keď s premiérom absolvovali cestu po niekoľkých európskych metropolách, kde hovorili o gréckych víziách.
Atény dlhodobo odmietajú predĺženie medzinárodného záchranného programu, ktorý vyprší 28. februára, aby v rámci rovnakých podmienok dostali ešte zvyšných sedem miliárd eur. Nechcú už rokovať s trojicou inšpektorov zastupujúcich medzinárodných veriteľov, teda Európsku komisiu, Európsku centrálnu banku (ECB) a Medzinárodný menový fond. Tým musia skladať účty ohľadom reforiem a výdavkových škrtov, ku ktorým sa zaviazali. Predĺženie programu teda predpokladá pokračovanie v tejto ceste. Vládni ministri v posledných dňoch pritom ohlásili už sériu chystaných opatrení, ako je zvyšovanie minimálnej mzdy alebo zmrazenie privatizácie veľkých štátnych podnikov, ktoré jednoznačne zaťažia štátnu pokladnicu.
Grékom sa kráti čas
Dijsselbloem agentúre Reuters povedal, že Grécko musí požiadať o predĺženie medzinárodného záchranného programu do pondelka 16. februára, aby si zabezpečilo, že eurozóna ho neprestane finančne podporovať. Aj len dočasné predĺženie programu by znamenalo súhlasiť s jeho podmienkami.
„V stredu si od novej gréckej vlády vypočujeme, aké sú jej predstavy, ako chce pokročiť so súčasným programom,“ povedal Dijsselbloem v rozhovore s Reuters. Pondelok 16. februára bude podľa neho posledná šanca, kedy budú Atény o toto predĺženie môcť požiadať, pretože v niektorých krajinách platiacich eurom bude potrebné, aby akúkoľvek dohodu potvrdili tamojšie parlamenty.
Americký veľvyslanec vyzval na reformy
Médiá si začínajú všímať, že napriek povzbudzujúcim slovám, ktorých sa Varufakis a Tsipras dočkali v niektorých európskych metropolách, v skutočnosti nemajú v eurozóne pre svoj prístup k riešeniu situácie prakticky žiadnu podporu.
Po istom povzbudení aj zo strany amerického prezidenta Baracka Obamu prišla v piatok studená sprcha od amerického veľvyslanca v Aténach, ktorý vyzval Grécko, aby naplno spolupracovalo so svojimi veriteľmi a pokračovalo v nevyhnutných reformách. „Grécko by malo aj naďalej pokračovať v administratívnych a štrukturálnych reformách a uplatňovať fiškálnu obozretnosť,“ uvádza sa v komuniké ambasády.
Grécko tlačí nedostatok peňazí
Situácia Grécka sa preberala aj na štvrtkovej schôdzke Euroskupiny na úrovni námestníkov ministrov financií. Podľa štyroch európskych predstaviteľov, ktoré v piatok citoval denník The Wall Street Journal, Atény požiadali, aby mohli získať dodatočných 4,5 miliardy eur pomocou predaja krátkodobých dlhopisov. Požiadavku ale vraj okamžite zamietla ECB. Tieto peniaze by pritom gréckej vláde mohli pomôcť „vydržať“ ďalšie štyri až šesť týždňov, čo je doba, ktorá je podľa Atén treba k prerokovania nového programu pomoci.
Grécke verejné financie sa dostali do ťažkej situácie, keď sa počas kampane pred gréckymi januárovými voľbami znížili príjmy z daní. Grécki činitelia sa teraz obávajú, že vláde by sa mohla minúť hotovosť už začiatkom marca, napísal tiež denník The Wall Street Journal.