Zatvoríme hotely alebo turizmus vyliečia dovolenkové šeky?

Vlaňajší prepad v cestovnom ruchu na Slovensku bol katastrofálny. Obrazne zodpovedá situácii, pri ktorej by 122 menších hotelov (s kapacitou 50 lôžok) prišlo o celú klientelu. Zostali sme jedinou krajinou v rámci Európy, kde vývoj počtu návštevníkov nestúpol, ale máme prepad. Podľa šéfa Zväzu cestovného ruchu Mareka Harbuľáka by sa dieru v počte návštevníkov podarilo čiastočne zalepiť pripravovanými vládnymi šekmi na rekreáciu. "Rozhodne však musíme zlepšiť podmienky na podnikanie v cestovnom ruchu. Dane, odvody, prezentácia. To je to, čo nás trápi," vraví Harbuľák v rozhovore pre Pravdu.

09.02.2015 12:00
Marek Harbuľák Foto: ,
Pri úvahe o zavedení dovolenkových poukážok, ktoré by mali pomôcť viac zaplniť aj lyžiarske strediská, je na Slovensku preferovaný zatiaľ maďarský model. Šéf Zväzu cestovného ruchu
debata (11)

Ešte pred dvoma rokmi sa Slovensko hrdilo tým, že nás navštívilo rekordne najviac turistov od čias krízy. Karta sa teraz, zdá sa, obrátila.
Áno, rok 2013 patril k tým najlepším. Za posledných 15 rokov sme však mali ešte lepší rok, čo sa počtu návštevníkov a počtu prenocovaní týka, a to rok 2008. Od krízového roku 2008 však bolo obdobie pred dvoma rokmi naozaj najlepšie. Boli sme naozaj radi. No na druhej strane sme tlmili prílišnú radosť, pretože sme vedeli, že to nebude trend na nasledujúce roky a bolo nutné si analyzovať, čo za tým stálo. A hneď realita v prvých mesiacoch roka 2014 nám to ukázala.

Zaúradovalo zjavne počasie a konflikt na Ukrajine. Silné udalosti, ale nemohli sme byť na ne lepšie pripravení?
Ukázalo sa, že sme stále veľmi závislí od dvoch sezón, a to letnej a zimnej, a do veľkej miery sme závislí aj od počasia. Aj keď tam samozrejme boli ďalšie faktory. Počasie neovplyvníme, ale tie ďalšie veci ovplyvniť vieme. Musíme nastaviť podmienky na podnikanie, aby bola motivácia vytvárať produkty. Jednoducho potrebujeme zvýšiť počet návštevníkov a dostať ich k nám aj medzi hlavnými sezónami. Základný problém, ktorý máme, je podnikateľské prostredie v cestovnom ruchu. Stačí sa pozrieť na okolité krajiny. Všetky vytvárajú enormnú snahu na podporu cestovného ruchu.

Čiže netreba za vlaňajším prepadom v počte turistov vidieť len "nedostatok snehu“?
Je to komplex nedostatkov. Cestovný ruch je o ľuďoch. O práci ľudí, ktorí poskytujú služby. Dá sa povedať, že služby sú náročné na pracovnú silu a náklady na ňu sú vysoké. Naša krajina patrí k tým, ktoré majú vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Zamestnanci tvoria najvyššiu časť nákladov. Chýba podpora v sezónnosti. Deklarujeme, že sme sezónna krajina, ale podmienky Zákonníka práce nepodporujú sezónne zamestnávanie. Čiže, ak si chceme ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu udržať, musíme ich zamestnávať celý rok. Cez leto a zimu je krivka návštevnosti vysoká, ale čo potom? Potom doplácame na to zamestnávanie. Čo sa zarobí počas sezóny, to sa minie v medzisezóne a prirodzene potom nie je priestor na zvýšenie miezd. Problémom sú aj vysoké dane. Ak sa pozrieme na európske krajiny, zistíme, že len tri štáty nemajú v tomto roku zníženú daň na služby v cestovnom ruchu. A to Veľká Británia, Dánsko a Slovensko. Vo Veľkej Británii sa už rok vedie veľká kampaň na zníženie dane a podľa všetkého sa im to čoskoro podarí naplniť. Zníženie dane totiž prináša veľa benefitov, ktoré sa vracajú štátu. Zvýšia sa investície, mzdy, počet zamestnancov, čo sa cez zvýšenú spotrebu vracia späť krajine. Zhrnuté, vysoké odvodovo-daňové zaťaženie znižuje našu konkurencieschop­nosť na trhu ponuky.

Ako by musela DPH pre cestovný ruch klesnúť, aby to prinieslo efekt?
Prax ukazuje, že zníženie dane má želaný efekt vtedy, ak sa sadzba v cestovnom ruchu zníži zhruba na polovicu bežnej sadzby dane. Myslím si však, že aj v odvodovom zaťažení je priestor na zmenu. Služby sa totiž bez ľudí nedajú robiť, preto by mal byť tento sektor zvýhodnený. V roku 2013 sa zaviedli odvody aj na dohodárov. Svojím spôsobom, náklady sú teraz rovnaké ako pri zamestnávaní štandardných zamestnancov. Na formu dohôd pracujú hlavne študenti, čo je dobré, pretože si už v čase štúdia vytvárajú pracovné návyky a neskôr sa z dohody pretransformujú na trvalý pracovný pomer. Preto bolo výhodné, že odvodové zaťaženie dohôd nebolo až také veľké. Najlepšie by preto bolo, aby napríklad tí ľudia, ktorí študujú cestovný ruch a je u nich teda vysoká pravdepodobnosť, že sa v tomto sektore aj zamestnajú, mali výhodnejšie podmienky na prácu na dohodu. Dane a odvody, ale aj podmienky dané zo zákona sú benevolentnejšie v Rakúsku ako u nás. Napríklad, ak by chcel človek pracovať na pol úväzku na jednom mieste a potom na pol úväzku na druhom, tak nemôže, pretože je obmedzený počtom nadčasov a počtom odpracovaných hodín. Také čosi v zahraničí nie je. Ak by sme mali také podmienky na prácu ako v Rakúsku, aj u nás by boli vyššie mzdy. Štatistický úrad jasne hovorí, že nominálne mzdy hlavne v gastro priemysle sú niekde nad úrovňou minimálnej mzdy, čo je žalostne málo. V ubytovacích zariadeniach, kde majú aj reštauráciu, sú mzdy v gastre o čosi vyššie, pretože hotel dokáže suplovať výpadok z reštauračných služieb práve tržbami z ubytovania.

Vráťme sa k vlaňajšku. Vývoj cestovného ruchu bol veľmi zlý. Dalo sa predpokladať, že situácia na Ukrajine sa až v takej miere odzrkadlí na návštevnosti?
Odkedy sa začal problém na Ukrajine, upozorňovali sme na to, že nastanú zmeny v návštevnosti. Vieme, že títo ľudia patria k návštevníkom hôr v zime, čiže zimná sezóna bola reálne ohrozená, čo sa aj potvrdilo. Preto sme apelovali na Slovenskú agentúru pre cestovný ruch aj na oblastné organizácie v cestovnom ruchu, aby zvýšili propagáciu a snažili sa túto dieru vyplniť domácimi návštevníkmi. Zhruba 60 percent ľudí v slovenských rezortoch sú práve domáci a stále je tu potenciál zvýšiť toto číslo. Pretože rovnako 60 percent je takých, ktorí necestujú pre nedostatok prostriedkov. Navrhovali sme zavedenie poukážok. Keď totiž vypadne veľká časť zahraničnej klientely, z hocijakých dôvodov, toto opatrenie dokáže zaplniť miesto po nej. Nakoniec bol prepad v zahraničnej návštevnosti až o 13 percent, čo je veľmi veľa.

Dá sa to nejako dobehnúť?
To sa nedá. Služby v cestovnom ruchu majú jedno špecifikum. To, čo dnes nepredáte, nedoženiete na druhý deň. Ak má hotel 100 izieb, dnes môžete predať tých 100 izieb. Ak sa vám to nepodarí, zajtra určite nepredáte 110. Za trištvrte roka 2014 sme mali o 580-tisíc prenocovaní menej a v tržbách to robí pokles o 17 miliónov eur. Tieto peniaze mohli byť tu. Išli by z toho dane, odvody. Hlavne sme prišli o približne 300-tisíc ľudí, ktorí mohli prežiť pár dní na Slovensku. Bohužiaľ sa to nestalo.

O poukážkach sa začalo čoraz intenzívnejšie diskutovať teraz, pri tvorbe druhého sociálneho balíčka. Bude toto opatrenie podľa vás skutočne zmysluplné?
Ľudia musia tieto poukážky reálne využívať a musí to mať reálny dosah aj na podnikateľské prostredie v cestovnom ruchu. Vtedy to bude mať význam. Možností je niekoľko. Najefektívnejšie je financovanie poukážok z troch strán. Jednu časť by financoval štát, jednu zamestnávateľ a na jednu by prispieval zamestnanec. Viazané by to bolo na služby na Slovensku, konkrétne na ubytovanie. Nemalo by byť určené, že v týchto rezortoch a regiónoch môžu ľudia poukážku uplatniť a v týchto zase nie. Ubytovanie viaže na seba využívanie napríklad lanoviek, akvaparkov, múzeí, reštaurácií. Podobný systém funguje v Poľsku, vo Francúzsku či v Maďarsku. Rezortnému ministerstvu sa zatiaľ najviac pozdáva model z Maďarska.

Ako to funguje v Maďarsku?
Firmy môžu vo zvýhodnenom režime na účet zamestnanca prispieť ročne nejakou sumou a zamestnanec to môže potom využiť v na ubytovanie, stravovanie alebo iné služby. Na sumu, ktorú zamestnávateľ na účet posiela, sú od štátu výhody. Je to daňovo uznateľný náklad, ale hlavne sa upevňuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a vidieť, že zamestnanci služby využívajú. Čo zase pomáha ekonomike.

Uvažuje sa, že hodnota dovolenkového šeku by bola 300 eur.
Myslím si, že je to príliš veľká suma, asi to bude menej. Závisí od toho, či a v akej miere bude rekreačné poukážky financovať štát a čo z toho bude mať. Teda, či sa napríklad zvýši výber daní a o koľko.

Za nízkou návštevnosťou však treba hľadať aj slabú propagáciu krajiny.
Viete, brandža v cestovnom ruchu je tvorená z veľkej časti mikropodnikmi. Teda takými, ktoré zamestnávajú maximálne 10 ľudí. To nie sú veľké firmy, ktoré majú prostriedky a špeciálnych ľudí, venujúcich sa podpore a marketingu. Preto je to úloha štátu. Štát musí dlhodobo niesť túto úlohu prezentácie a propagácie. Zákon o podpore cestovného ruchu funguje štyri roky, vznikli oblastné organizácie, ktoré sú však ešte relatívne mladé. Kroky sa robia, postupne. Bohužiaľ propagácia roky predtým spala a dobiehať teraz rozbehnutý vlak nie je jednoduché. V konečnom dôsledku všetko stojí a padá na peniazoch. Aj rezort dopravy a regionálneho rozvoja presviedčame stále o tom, že je nevyhnutné nalievať viac peňazí do prezentácie krajiny. Štátu sa to vráti v krátkodobom horizonte. Nehovoriac o tom, že iné krajiny dávajú na podporu turizmu mnohonásobne viac.

Bola by potom výsledkom aktívnejšej prezentácie zvýšená zahraničná návštevnosť turistov mimo sezóny?
Aj keď sme sezónna krajina, infraštruktúra tu je počas celého roka. Preto ju treba využiť. Napríklad, podľa mňa má potenciál zamerať sa na klientelu seniorov, teda ľudí v najlepšom veku. Nie sú to len penzisti, sú to ľudia nad 50 rokov, z ktorých väčšina je ešte v aktívnom veku. Táto skupina ľudí je však iná ako ostatní. Potrebujú svoj komfort, pokoj, preto vyhľadávajú pobyty mimo sezóny. Lenže už to nie sú návštevníci, ktorí chodia len do kúpeľov. Oni chcú zažiť plnohodnotnú dovolenku, s atrakciami, zážitkami, a to im treba umožniť, ale hlavne ukázať, spropagovať. Chcú najlepšie služby, možno spojené s medicínskymi službami. Bohužiaľ, slovenskí penzisti asi nebudú skupinou, ktorá bude cestovať po Slovensku. Vieme, aké majú dôchodky. Ale aj tu sa to postupne mení.

Marek Harbuľák (39)

Pôsobí od roku 2013 ako prezident Zväzu cestovného ruchu SR. Predtým viedol DoubleTree by Hilton v Košiciach a Chopin hotel v Bratislave, pracoval aj v manažmente Bardejovských kúpeľov a neskôr Piešťanských kúpeľov.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #turizmus