„Sme teraz na pokraji krízy. Sme blízko, ale stále ešte tam nie sme,“ povedal v rozhovore s finančnou televíziou CNBC hlavný ekonóm ruskej spoločnosti BCS Financial Group Vladimir Tichomirov.
„Môžem povedať, že stále ešte sme nevideli plný dopad hospodárskej krízy. Prepúšťanie, zatváranie firiem, nárast nedobytných úverov – nič z toho sme ešte nevideli. To ale neznamená, že to neprichádza,“ povedal.
Ruskú ekonomiku tvrdo zasiahol najmä prepad cien ropy na svetových trhoch a tiež sankcie, ktoré na Rusko za jeho postup v ukrajinskej kríze uvalili niektoré západné krajiny. Rubeľ v dôsledku toho za posledný rok stratil oproti doláru viac ako polovicu svojej hodnoty, čo ešte viac zvýšilo infláciu. Tá sa teraz pohybuje okolo 11,4 percenta.
„Je to pokoj pred búrkou. My vieme, že tá búrka prichádza, ide len o to, ako prudká bude,“ hovorí Tichomirov.
Podnikatelia majú obavy
Od čias, kedy bola klenotom medzi mladými trhmi, prešla ruská ekonomika radikálnou zmenou. V tomto roku by mohla zaznamenať prepad až o 5,5 percenta, upozorňuje medzinárodná ratingová agentúra Moody's. To je zásadný zvrat oproti roku 2008, kedy ekonomika vykázala rast o 5,6 percenta. Niet divu, že ruské firmy sú nervózne, aj keď nemôžu ovplyvniť ani faktory vonkajšie, akými sú nízke ceny ropy či spomalenie globálneho rastu, ani faktor vnútorné, ktorým je osoba prezidenta Vladimira Putina.
„Podnikateľský svet má strach a obavy. Je to veľmi zložitá situácia, aby som to povedal jemne. Väčšina tých rizík ale nie je v ekonomike, je v politike a v geopolitike, a to má aj vplyv na vyhliadky podnikania v Rusku,“ hovorí Tichomirov. „Podnikateľský sektor s tým vo všeobecnosti veľa nenarobí – moc vplyve na politiku uplatniť nemôže,“ dodáva.
Napríklad podnikateľ Stanislav Sergejev, ktorý pracuje so začínajúcimi podnikmi v Moskve a Petrohrade, teraz o prácu nezavadí. Tak ako on majú obavy aj ďalší podnikatelia.
„Môžem vám povedať, aká atmosféra a nálada teraz panuje v Moskve a Petrohrade. Áno, máme z toho všetkého strach. Niektorí moji priatelia, ktorí vlastnia firmy, už začali znižovať počet zamestnancov o 50 percent a ich platy o 70 percent,“ povedal Sergejev.
Pre znehodnotenie rubľa teraz Rusi musia míňať viac a Sergejev hovorí, že keď sa začína rúcať vnútorný trh a čím ďalej viac ľudí je bez práce, dá sa očakávať aj nárast kriminality.
Rusko potrebuje reformy
Ruskí politici si pritom poponáhľali s tým, aby zodpovednosť za ekonomickú krízu nenechali na sebe. Ako povedal aj Putin, vinníkom súčasného stavu je pokles cien ropy a „vonkajšie faktory“. Že sa ale Rusko musí zmeniť, to už cíti aj vláda. Napríklad minister financií Anton Siluanov tento týždeň povedal, že reformy sú absolútne nevyhnutné, ak sa má Rusko zotaviť. Pripustil, že je teraz krajina ekonomicky „v úzkych“.
„Táto situácia nie je výsledkom (ekonomických) sankcií, je výsledkom hlúpeho konania za posledných 20 rokov,“ hovorí Sergejev. Ekonóm Tichomirov dodáva, že ruská ekonomika, ktorá je závislá na vývoze surovín, sa musí zmeniť už len preto, aby nebola „rukojemníkom“ výkyvov cien ropy. Tie od vlaňajšieho júna spadli o polovicu.
„O reformách sa hovorí, ale veľa sa toho nerobí. Rusko má dnes rozvinutý finančný sektor a výrobu áut, tam je pokrok poznať. Na ekonomiku ale majú stále ešte zásadný vplyv komodity, a to sa musí zmeniť,“ hovorí.