S Číňanmi spájajú sily najväčšie slovenské firmy

Veľké slovenské firmy sa čoraz viac združujú s obrovskými čínskymi korporáciami. Zdá sa, že práve Číňania môžu spolu s domácimi hráčmi vyplniť medzeru po ruských firmách, ktoré pre sankcie ustúpili na Slovensku z viacerých plánov.

19.02.2015 13:00
PPP, most, Dunaj, D4, R7 Foto:
Súčasťou nového diaľničného obchvatu Bratislavy bude najdlhší most na Slovensku ponad rieku Dunaj.
debata (13)

Po tom, čo sa vlani dohodla na partnerstve s Číňanmi finančná skupina J&T a ďalší čínsky investor predložil ponuku aj na Slovenské elektrárne, najnovšie sa črtá možná spolupráca Číňanov so slovenským Váhostavom pri výstavbe bratislavského diaľničného obchvatu D4 od Jaroviec po Raču a rýchlostnej cesty R7 v smere na Dunajskú Stredu.

Prečítajte si názor Mariána Repu Čínsky mešec.

Celkovo ide o takmer 60 kilometrov ciest, za ktoré by malo Slovensko zaplatiť podľa predbežných odhadov cez verejno-súkromný PPP projekt počas tridsiatich rokov viac ako štyri miliardy eur. Na nedávnom stretnutí stavebných firiem, finančných inštitúcií a odborníkov z oblasti dopravy o výstavbe D4 a R7 otvorene hovorila čínska firma China Communications Construction Company Limited. Má ísť o najväčšiu stavebnú firmu v Číne a súčasne tretí najväčší podnik na svete.

zväčšiť
obchvat Bratislavy, D4, R7

Váhostav sa spolupráci nevyhýba

Váhostav si vie predstaviť, že by niektoré dodávky na D4 a R7 uskutočnil pre Číňanov, ak by tí uspeli v pripravovanom tendri. "Niekoľko čínskych firiem sa už u nás vystriedalo a pýtali sa nás, či máme záujem podieľať sa na stavbe diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 ako subdodávateľ. Musím priznať, že sami by sme do tohto projektu nešli, momentálne sa na to necítime. Ani v spojení s inou firmou ako konzorcium. Figurovať však vieme ako subdodávateľ,“ vraví šéf Váhostavu Marián Moravčík. Váhostav dokončuje viaceré iné diaľničné úseky a súčasne je pre problémy s dlhmi v reštruktura­lizácii.

Čínski investori pred necelým rokom rokovali aj na slovenskom ministerstve dopravy. Hovorilo sa o výstavbe diaľnic a železníc formou verejno-súkromného PPP projektu. V susednom Poľsku to však boli práve čínske firmy, ktoré v roku 2011 neprimerane nízkymi cenami výstavbu nezvládli a takmer položili stavebný trh. V rovnakom čase úvahy o „lacných“ diaľniciach od Číňanov radšej stopli aj v susednom Česku.

Čína chce investovať na Slovensku

Čínske firmy napriek tomu v poslednom čase expandujú vo viacerých európskych krajinách. A sú doslova hladné aj po projektoch na Slovensku. Ešte donedávna sa uvažovalo, že Číňania zainvestujú do hydroelektrárne – Vodného diela Ipeľ. Tento unikátny projekt za zhruba 1,2 miliardy eur by bolo možné postaviť len za súkromné peniaze, teda takisto formou verejno-súkromného partnerstva.

Silu Číňanov vidieť aj pri boji o 66 percent akcií Slovenských elektrární, ktoré predáva taliansky Enel. Cena má byť okolo 3,6 miliardy eur. Jednu zo štyroch ponúk priamo podala China National Nuclear Corporation. Ponuku dal aj Energetický a průmyslový holding, kde je jedným z akcionárov skupina J&T, v ktorej majú mať podiel aj Číňania. Čínske firmy však zvažujú u nás investície aj v oblasti poľnohospodárstva, zelených technológií, bankovníctva, minerálnej a pramenitej vody.

Číňania sú najväčší stavitelia na svete

Stavebná spoločnosť China Communications Construction Company Limited funguje na čínskom trhu od roku 2006 a pod jej rukami vznikla napríklad 350 kilometrov dlhá vysokorýchlostná železničná trať Che-fej-Wu-chan, prispôsobená na rýchlosť 250 kilometrov za hodinu, či most v provincii Yunnan považovaný s výškou 223 metrov za jeden z najvyšších v Ázii.

V prípade D4 a R7 by čínska stavebná firma chcela spolupracovať s Váhostavom. Podľa informácií Pravdy mala záujem o bratislavské diaľnice aj firma China Gezhouba Group International Engineering, no nakoniec od plánov cúvla a v hre zostáva spomínaná China Communications Construction Company Limited.

„Je nevyhnutné vložiť do projektu aj veľký balík peňazí, čo teraz nevieme garantovať. Nikto však nestavia vo svete viac ako Číňania. Majú mnoho referencií, či už z Ázie, Európy, ale aj z Afriky. Takže s referenciami rozhodne problém nebudú mať,“ argumentuje Moravčík. Podľa jeho slov sa Váhostav plne sústredí na tohtoročnú účasť v súťažiach na výstavbu diaľničných obchvatov Košíc a Prešova, mimoriadne veľký záujem má firma o šesťkilometrový úsek D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. Spoločne s Doprastavom, Strabagom a Metrostavom totiž od konca roku 2013 budujú dvanásť kilometrov dlhú diaľnicu zo Skalitého do Svrčinovca. "Nechceme prepustiť ani jedného zamestnanca, preto musíme naďalej súťažiť o diaľnice. A ako som povedal, s obchvatom Bratislavy vieme pomôcť len ako subdodávateľ,“ dodáva Moravčík.

V Poľsku nemajú dobré skúsenosti

V susednom Poľsku to však boli práve čínske firmy, ktoré v roku 2011 takmer položili stavebný trh. Postavenie diaľnice z Varšavy do Lodže totiž Číňania nezvládli. Neplatili subdodávateľom, miestni pre nich nechceli pracovať a problémy sa naskytli aj s dodávkami materiálov a techniky. Poľské riaditeľstvo ciest s Číňanmi zmluvu nakoniec zrušilo a dalo ju postaviť iným. V oblasti výstavby diaľnic tak Číňania v tomto prípade dostali nepeknú nálepku. Susedná krajina chcela v období pred majstrovstvami vo futbale ohúriť okrem iného aj hotovou diaľnicou do Varšavy, ktorá mala spojiť juh a sever krajiny. Diaľničiari očakávali, že za úseky A2 zaplatia 2,9 miliardy zlotých (700 mil. eur), Číňania ponúkli menej ako 1,3 miliardy zlotých (310 mil. eur). Čínske firmy počítali s účasťou poľských stavbárov na subdodávkach, no tí to odmietli. Viaceré poľské združenia zamestnávateľov vtedy vyhlásili, že Číňania nerozumejú európskemu pracovnému právu, nemajú skúsenosti s platením sociálneho zabezpečenia.

"Stavba D4 s R7 je natoľko technicky náročná, že posledné, čo krajina potrebuje, je problémový partner na strane zhotoviteľa,“ uvažoval nedávno o účasti čínskych firiem na stavbe bratislavského obchvatu riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej (SDKÚ). Komplikáciou môže byť nielen jazyková bariéra, iná kultúra, ale aj neznalosť našich zákonov, morálka či spôsob vyjednávania. Čínska strana má takisto problém pochopiť slovenskú legislatívu, konkrétne založenie dcérskych spoločností v Európe.

Slovensko naposledy rátalo s čínskymi partnermi na výstavbe Vodného diela Ipeľ. Štát napokon nechcel garantovať odber elektriny a jej cenu na obdobie 15 rokov. "Štát nevie tieto dva základné vstupy definovať, a preto je toto dielo dnes ťažko realizovateľné, respektíve nerealizovateľné, čo je pre Slovensko veľkou škodou. Čínska strana prejavila záujem, ale keďže dielo je pre nás nerealizovateľné, tento záujem je bezpredmetný. Žiadne rokovanie ohľadom Vodného diela Ipeľ sa v poslednom období nerealizovalo,“ potvrdila Silvia Belešová, hovorkyňa Ľubomíra Vážneho, podpredsedu vlády pre veľké investičné projekty.

Finančníci sa spojili s čínskou korporáciou

S čínskou firmou, ktorá sa zaoberá finančníctvom, výstavbou infraštruktúry a energetikou, sa však nedávno spojili finanční žraloci z J&T. Slovensko-česká investičná skupina J&T Finance podpísala zmluvu o strategickej spolupráci s čínskou korporáciou CEFC China Energy Company Limited. Dohodu zástupcovia firiem podpísali počas vlaňajšej cesty českého prezidenta Miloša Zemana do Číny. Uzatvorenie strategického partnerstva malo byť prvým krokom spolupráce firiem, ktorá by mohla vyústiť až do minoritného kapitálového prepojenia oboch subjektov.

"Čínska vláda má k dispozícii 10 miliárd dolárov pre investície v strednej Európe. O Slovensko sa zaujímajú čoraz intenzívnejšie. V súkromnej sfére sa však hovorí napríklad o postúpení časti akcií poltárskych sklární,“ naznačil vlani Ivan Čarnogurský zo spoločnosti IPEC, ktorá v blízkosti Senca plánuje postaviť Európske čínske centrum. Práve tu by tak mala mať čínska strana svoje obchodno-riadiace centrum, vrátane svojich bánk.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #R7 #Čína #diaľnice #D4