Vyvstáva však zároveň otázka, či v skutočnosti za kritikou nového označovania nie sú obavy tých prevádzok, ktoré za slovenské výrobky označujú aj produkty zo zahraničných surovín.
Slovenskou klobásou už ťažko bude možné nazývať výrobok z poľskej či maďarskej bravčoviny. Nové obaly tak ešte viac ľuďom odhalia, čo v skutočnosti jedia. Pri rastúcej preferencii domáceho mäsa to môže pomôcť slovenským podnikom.
Napríklad Anton Fabuš, generálny riaditeľ Púchovského mäsového priemyslu, nevidí po uzákonení novej povinnosti žiaden dôvod na zdražovanie. Podnik robí výrobky z mäsa dovezeného z krajín takmer celej Európskej únie – Francúzska, Nemecka, Španielska, Rakúska, Česka, Írska a, samozrejme, aj z domácej produkcie.
„Prečo by sa malo zdražovať? Nahlásime tlačiarni, aby doplnili na etiketu text, že vo výrobku je mäso zo Slovenska, Nemecka a Francúzska, a to je všetko. Administratívne to bude možno namáhavejšie, ale všetko bude bežať tak, ako teraz. Ide len o to, minúť staré etikety alebo ich zlikvidovať. Na etikete bude vidieť, ako to robíme, z čoho to robíme. Ja som za to, nech je to tam,“ povedal Fabuš. Teraz etiketa na salámu nestojí ani jeden cent.
Prísnejšie predpisy pre označovanie pôvodu mäsa umožnia spotrebiteľovi lepšie sa orientovať pri jeho nákupe a je to aj jedna z ciest, ako dosiahnuť vyššiu potravinovú sebestačnosť a vyšší lokálpatriotizmus domácich spotrebiteľov, tvrdí aj Únia hydinárov Slovenska.
„Čo sa týka hydinového mäsa, na Slovensku sa vyrobí 48 až 50 percent z toho, čo sa tu spotrebuje. Ostatné je z dovozu,“ upozorňuje Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov.
Či povinné označovanie pôvodu mäsa zabráni praktikám prebaľovania, bude podľa Molnára záležať na tom, aká účinná bude kontrola. Snahy o falšovanie označenia pôvodu sa však určite objavia.
Domáce bravčové mäso má na slovenskom trhu ešte menší podiel ako hydinové. Podľa Andreja Imricha, predsedu Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku, domáci chovatelia vyrobia 40 percent bravčového mäsa, čo sa spotrebuje na Slovensku. A to ešte časť z neho vyvezú. Prevažná väčšina bravčoviny je teda zo zahraničia a z tohto mäsa sa zhotovujú aj výrobky. Spracovatelia nevozia len jatočné polovičky, ale aj niektoré časti, napríklad hlavy, kože, laloky, orezky, separované mäso a podobne.
„Títo spracovatelia sa novej povinnosti bránia, lebo keby mali každú položku napísať, odkiaľ je, a výrobok má napríklad dvadsať položiek, tak s tým majú problém. Ale aj keby to malo priniesť zdraženie, tak určite nie 50 percent, to sú bludy,“ tvrdí Imrich.
Európania chcú vedieť pôvod mäsa
Poslanci Európskeho parlamentu označovanie pôvodu mäsa, ktoré sa používa ako zložka pri výrobe potravín, už odporučili Európskej komisii. Tá zatiaľ zmenu legislatívy nepredložila. Iniciatíva europoslancov bola reakciou na viaceré škandály, ktoré súviseli s mäsom. Najmä ten s konským mäsom, ktorý otriasal Európou práve pred rokom. Vtedy niektorí výrobcovia dávali koňacinu do typicky hovädzích výrobkov, napríklad burgerov alebo lazaní. Dôvod bol jednoduchý, konské mäso je o 50 percent lacnejšie ako hovädzie.
Od povinného označovania pôvodu mäsa si europoslanci sľubujú, že takýmto praktikám zabránia. Sledovať, či výrobcovia a predajcovia novú povinnosť dodržiavajú, by bolo v náplni práce Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Tá by takúto legislatívnu úpravu privítala.
„Z nášho hľadiska, ako kontrolného orgánu, je toto označovanie pôvodu pozitívny krok, pretože vieme vysledovať pôvod potravín pri spracovaných výrobkoch. Bola by to cenná informácia aj pre spotrebiteľa. Chce si kúpiť slovenskú salámu, ale zistí, že mäso z nej je napríklad z Holandska. Keď to bude mať zákazník takto označené, tak sa rozhodne pre inú, kde je obsah mäsa od slovenských chovateľov ošípaných,“ predpokladá Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Ako ďalej Bíreš zdôraznil, podstatný je prieskum, podľa ktorého si údaje o pôvode mäsa vyžaduje až 90 percent obyvateľov Európskej únie.
Nové označovanie má aj odporcov
Podľa Potravinárskej komory Slovenska by však povinné označovania pôvodu mäsa na obaloch potravín bolo len ďalšou administratívnou prekážkou, ktorá poškodí potravinárov, spotrebiteľov a životné prostredie.
„Iniciatíva veľkých štátov EÚ s nadprodukciou poľnohospodárskych surovín na zavedenie ďalšej povinnosti v označovaní potravín je logická, keďže ich domáci producenti nebudú mať problém s označovaním krajiny pôvodu. Odlišná situácia je v členských štátoch ako napríklad Slovensko, kde domáci farmári nedokážu svojou produkciou pokryť požiadavky priemyslu, ktorý je tak nútený hľadať zahraničných dodávateľov,“ vysvetľuje Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Povinné označovanie pôvodu mäsa ako zložky je v čase pretrvávajúcej krízy podľa komory luxusom, pretože bude viesť k ďalšiemu znižovaniu konkurencieschopnosti mnohých potravinárskych podnikov, slovenských nevynímajúc. K obavám sa pripája aj Zväz spracovateľov mäsa, ktorý predpokladá, že na cenu mäsových výrobkov môže mať do budúcna vplyv skutočnosť, že spracovatelia mäsa budú opakovane musieť investovať do výroby obalov z dôvodu ďalších požiadaviek na označovanie.
Kvalitné mäso necestuje Európou
„Za hlavný problém považujeme pri nákupe zo zahraničia rôznorodosť dodávateľov, s tým spojený väčší počet krajín pôvodu a ich uvádzanie na etiketách. Problémom to môže byť z priestorového hľadiska, pretože veľkosť písma na etikete je presne stanovená, ale aj z praktického hľadiska, lebo na výrobu jednej výrobnej šarže sa môže spotrebovať surovina od viacerých dodávateľov,“ poukazuje na úskalia navrhovanej úpravy Martin Danielič, podpredseda predstavenstva Zväzu spracovateľov mäsa.
Potravinárska komora Slovenska na svojej webovej stránke pripomína informáciu Európskej komisie, ktorá vo svojej štúdii vraj upozornila, že toto opatrenie zvýši ceny potravín o 15 až 50 percent. Preto potravinári prijali výsledok hlasovania poslancov v europarlamente so znepokojením. Zdá sa však, že argumenty majú aj zástancovia nového označovania.
S názorom, že by povinné označovanie pôvodu mäsa malo priniesť zdražovanie potravín, sa nestotožňuje Dušan Janíček, predseda Únie potravinárov Slovenska. Skôr by takéto opatrenie privítal, aby sa zamedzilo súčasným praktikám pri obchodovaní s mäsom v EÚ. Často je ťažké vypátrať jeho pôvod, mäso putuje po celej Európe a rôzne fi rmy ho rôznym spôsobom upravujú.
„Mäso precestuje jalové kilometre. Argument, že zaváži kvalita mäsa, ťažko akceptovať. Myslím si, že mäso je vtedy kvalitné, keď je čerstvé, a čerstvé je vtedy, keď je čo najbližšie k spracovateľovi,“ dodal Dušan Janíček.