Protimonopolný úrad má podozrenie z kartelu medzi piatimi spoločnosťami, ktoré na Slovensku poskytujú stravovacie a benefitné poukážky. Úrad tvrdí, že má dôkazy a vo veci už začal správne konanie.
Na základe zhromaždených dôkazov sa vraj firmy dohadovali a tlačili na to, aby obchodné reťazce neprijímali pri platení za nákup od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Ľudia by tak boli nútení využiť gastrolístky prioritne v stravovacích zariadeniach a nie v obchodoch. Provízie, ktoré firmy dostávajú za stravné lístky od hotelov a reštaurácií, sú údajne oveľa vyššie ako provízie od obchodných reťazcov.
Momentálne gastrolístky používa približne 750–tisíc zamestnancov. Šéf Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík sa vo štvrtok k prípadu nechcel vyjadriť. Podľa neho stanovisko zverejní asociácia až v piatok.
Gastrolístky zabezpečujú zamestnávatelia pre svojich pracovníkov a kupujú si ich aj živnostníci. Ceny lístkov sa pohybujú v rozmedzí od 3,15 do 5 eur. V minulosti bola niekoľkokrát polemika o tom, či majú lístky význam. Oficiálne sa za gastrolístky má kupovať len strava, ale to sa niekedy nedodržiava.
V roku 2001 sa zvažovalo, či by lístky nemali byť len na zaplatenie teplého jedla. O desať rokov neskôr bol zase na stole návrh na zrušenie lístkov pre provízie gastrolístkových firiem.
Protimonopolný úrad teraz naznačuje, že firmy, ktoré ich tlačia, si diktujú podmienky. „Nakoľko ide o horizontálnu dohodu medzi priamymi konkurentmi, ktorá patrí medzi najzávažnejšie porušenie súťažných pravidiel a považujú sa za ťažké kartely, hrozí podnikateľom v prípade preukázania takejto dohody pokuta až do výšky 10 percent z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie,“ odkázala hovorkyňa Protimonopolného úradu Andrea Wilhelmová.
Začatie správneho konania však podľa nej neznamená, že títo podnikatelia naozaj aj porušili súťažné pravidlá, keďže stále platí prezumpcia neviny. Denník Pravda vo štvrtok oslovil štyri spoločnosti, ktoré patria do Asociácie emitentov stravovacích poukážok. Do redakčnej uzávierky odpovedala iba jedna z nich s tým, že koná v súlade s platnou legislatívou SR. Vzhľadom na skutočnosť, že prebieha správne konanie, sa nebude k danej téme vyjadrovať.
Firmy sa podľa Protimonopolného úradu pravdepodobne dohadovali aj na tom, ako si rozdelia účasti na verejných súťažiach. Kartel firiem mal podľa úradu vytypovaných osem takýchto súťaží. Uzatvárali vraj aj dohody, že nebudú dávať klientom konkurencie nulové poplatky alebo im poskytovať iné benefi ty, aby si ich navzájom neodlákali. Všetko sa malo údajne diať na pôde asociácie gastrolístkov. Komunikácia prebiehala nielen formou osobných stretnutí, ale aj elektronicky.
„Pokuta za účasť na dohode medzi konkurentmi môže byť neuložená alebo znížená tým účastníkom tejto dohody, ktorí ju úradu pomôžu preukázať, pretože rýchle odhalenie a preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž predstavuje väčší prínos ako potrestanie každého jej účastníka,“ povedala Wilhelmová.
Gastrolístky chceli zrušiť úplne
Ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 sa hovorilo o úplnom zrušení gastrolístkov a ich nahradením finančnými príspevkami na stravovanie v rovnakej hodnote. Povinný 55–percentný príspevok zamestnávateľa sa mal jednoducho vyplácať zamestnancom do mzdy. Asociácia vtedy namietala, že zrušením stravných lístkov klesnú tržby v reštauráciách zhruba o 210 miliónov eur ročne, o prácu v tomto sektore príde približne 15–tisíc ľudí a súčasne reštaurácie zvýšia ceny pre zákazníkov.
Emitenti vtedy tvrdili, že ak by zmena parlamentom prešla, zamestnanci by negatívne zmenili svoje stravovacie návyky. Podľa názoru emitentov by ľudia prestali chodiť do reštaurácií a peniaze by využívali nie na stravu, ale na iné výdavky, napríklad na chod domácnosti.
Predkladateľ návrhu, aktuálne opozičný poslanec Igor Matovič (Obyčajní ľudia) vtedy označil emitentov stravných poukážok za zákonných výpalníkov.
„Keď si reštaurácia otvorí prevádzku, musí podpísať s vami (emitentmi, pozn. red.) zmluvu a musí akceptovať podmienky. A toto považujem za zákonné výpalníctvo,“ adresoval emitentom.
Gastrolístkové firmy kritiku odmietali. Pozmeňovací návrh však vo vtedajšej vládnej koalícii nenašiel v poslaneckých kluboch podporu. O opätovné zrušenie gastrolístkov sa pokúsil vlani cez pozmeňovací návrh novely Zákonníka práce nezaradený opozičný poslanec parlamentu Juraj Droba. Ten ich rovnako ako Matovič chcel od začiatku zrušiť a nahradiť ich príspevkom na stravovanie. Zamestnávateľ by tak podľa šéfa Podnikateľskej aliancie Slovenska Roberta Kičinu ušetril na svojich nákladoch, zamestnanec by dostal vyššiu mzdu a právo rozhodnúť sa, ako s týmito peniazmi naložiť. Súčasná vláda však tento návrh nepodporila.
Ceny gastrolístkov rástli
Od konca minulého roku vzrástli hodnoty gastrolístkov. Cena najnižšej hodnoty gastrolístka stúpla o 15 centov na 3,15 eura. Zamestnávateľ má povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 percent ceny hlavného jedla, pričom ak nemá vlastné stravovacie zariadenie, cenou jedla sa rozumie hodnota stravného lístka. Najviac však smie na každé jedlo prispievať sumou 55 percent stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v rozsahu 5 až 12 hodín. Narástli aj náhrady za stravu v závislosti od dĺžky pracovnej cesty. Pri jej trvaní v rozsahu 5 až 12 hodín z pôvodných štyroch eur na 4,20. Keďže Zákonník práce zároveň práce stanovuje najnižšiu hodnotu stravovacej poukážky v sume rovnajúcej sa 75 percentám stravného pri ceste spomínanej dĺžky, rástla aj cena gastrolístka o tri štvrtiny tohto navýšenia, čiže o zmienených 15 centov. Pri trvaní cesty od 12 do 18 hodín sa stravné zvýšilo zo šiestich na 6,60 eura, čiže o 30 centov, a pri trvaní nad 18 hodín z 9,30 na 9,80 eura, teda o 50 centov.