Výstavba diaľnic zvyšuje obrátky celej ekonomiky

Práce na severnej diaľnici D1, rýchlostnej ceste pri Žiari nad Hronom a Zvolene či výstavba polyetylénovej jednotky v Slovnafte posielajú slovenskú ekonomiku do vyšších úrovní.

09.03.2015 12:00
debata (8)
zväčšiť
ekonomika, graf, HDP

Domáce investície štátu a podnikov do ciest a technológií sa totiž stávajú hlavným ťahúňom hospodárskeho rastu Slovenska. Ekonomika tak už nie je závislá len od exportu automobiliek a domácej spotreby, ako to bolo v posledných rokoch. Štatistický úrad SR potvrdil, že Slovensko vlani ekonomicky rástlo o 2,4 percenta. Nebyť nárastu investícií, rast by bol len polovičný.

Vývoj hrubého domáceho produktu je pritom kľúčový pre tvorbu pracovných miest, vývoj platov aj výber daní, z ktorých sa platia vládne opatrenia. Tento rok štát predpokladá, že prácu pri asi 3–percentnom raste hospodárstva získa 15–tisíc ľudí.

Krajine sa darilo aj vlani. Miera nezamestnanosti klesla na 12,6 percenta a priemerné reálne platy rástli pri nulovom raste cien až o 4 percentá. Práve výstavba ciest má zaistiť, aby zlepšenie bolo cítiť aj na strednom a východnom Slovensku.

„Štatistiky sú jedna vec, realita slovenských domácností je často iná. Treba však povedať, že vyhliadky v ekonomike sú lepšie, teda ľudia by už nemali pociťovať uťahovanie opaskov, ale skôr zlepšovanie životnej situácie,“ tvrdí ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.

Za štvrtý štvrťrok minulého roka na Slovensku medziročne vzrástli investície až o 6,8 percenta. K tomuto číslo prispeli z takmer troch štvrtín verejné investície do infraštruktúry, teda diaľnice a železnice. Vlani sa podľa ministerstva dopravy začalo stavať naraz najviac diaľničných úsekov aj najviac kilometrov v jednom roku.

„Oživovanie investičnej aktivity však možno pozorovať naprieč všetkými sektormi. Súčasne rastú dlhodobé úvery podnikom pri zotrvávaní nízkych úrokových sadzieb. Postupne dochádza k realizácii predtým odkladaných projektov modernizácie, ako aj rozširovania kapacít pri raste verejných investícií,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Slovensko bolo koncom vlaňajška jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín menovej únie. Ekonómovia predpokladajú, že v roku 2015 by mohla ekonomika rásť podobným tempom ako v uplynulom období, ťahaná najmä domácim dopytom. Nezamestnanosť sa vlani znižovala a dosiahla úroveň spred piatich rokov. V minulom roku dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve úroveň 858 eur.

„Tým číslam celkom nerozumiem, nakoľko mne sa životná úroveň veľmi nezlepšila. Plat mi rapídne nerástol, zato výdavky na chod domácnosti áno. A 858 eur priemerný plat? Robíte si srandu?“ komentuje Marta z Vranova nad Topľou. Tá pracuje už 15 rokov ako upratovačka. Jej plat sa za tie roky výrazne nezmenil. Na ruku dostane v čistom okolo 400 eur.

Vláda tvrdí, že regionálne rozdiely má zmenšovať odvodová reforma, ktorou sa znížili odvody a zvýšili čisté platy pre ľudí s nižšími a strednými príjmami. Pomôcť by mali aj naštartované investície v doprave. Rezort dopravy chce pokračovať vo výstavbe diaľnic z európskych fondov. Rok 2015 je totiž rokom, keď dobiehajú projekty financované z končiaceho sa obdobia eurofondov a zároveň sa zazmluvňujú projekty z nového eurofondového obdobia. Štát už vypísal predbežné oznámenia na tri diaľničné úseky na severe a východe Slovenska. Konkrétne ide o dve časti diaľnice D1 pri Prešove a Košiciach a o jeden úsek diaľnice D3 pri Čadci.

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií tvrdí, že z hľadiska odvetví sa už vlani investície realizovali najmä v rafinérskom priemysle a v doprave. Z hľadiska zdrojov investícií druhá polovica roka priniesla zrýchlenie úverového financovania podnikov a verejný sektor navyše pravdepodobne ťaží aj z lepšieho čerpania eurofondov.

„Časť z toho možno pripísať investíciám vo verejnej správe, ktoré boli dočasne nafúknuté volebnou kampaňou pred komunálnymi voľbami. Vo verejnej správe vzrástol objem investícií až o 20,4 percenta,“ komentuje analytik VÚB banky Andrej Arady.

Pomohli aj spotrebitelia

Hlavným ťahúňom ekonomiky boli aj samotní spotrebitelia. Slovenské domácnosti na svoju spotrebu minuli v poslednom kvartáli minulého roka reálne o 2,2 percenta viac ako rok predtým. Najväčší príspevok na raste spotreby tvorili opäť výdavky na potraviny a dopravu. V krajine minulý rok začalo míňať totiž viac pracujúcich ľudí.

„Po stagnácii v roku 2013 sa počet pracujúcich zvýšil o 1,4 percenta. Dynamika rastu zamestnanosti sa dokonca počas celého minulého roka zvyšovala a v poslednom kvartáli bol medziročný prírastok 2,7 percenta. To sa prejavilo aj na klesajúcom počte ľudí bez práce. Počet nezamestnaných bol najnižší od tretieho štvrťroka 2009 a miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania klesla na 12,6 percenta. Pred rokom bolo nameraných 14,2 percenta,“ povedal analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Rástla však aj miera úspor. Domácností si zo svojho disponibilného príjmu odložili na konci roka 10,1 percenta, čo predstavuje nové 13–ročné maximum. Ministerstvo financií preto predpokladá, že oživenie spotreby príde práve v tomto roku, keďže sa zvyšujú mzdy a ceny v obchodoch nerastú.

„Nízke úroky a najmä zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera, ktorá reaguje na chýbajúcu infl áciu, pokračujúci rast miezd a zamestnanosti, by mali postupne tlačiť mieru úspor smerom nadol a podporiť rast tržieb domácich obchodníkov. Menej atraktívna ako v úvode roka by mala byť aj nákupná cezhraničná turistika, po oznámení začatia kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne sa totiž meny okolitých krajín oproti euru vrátili na pôvodné silnejšie úrovne,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Reálna mzda po rekordne rýchlom zvýšení o vyše 4 percentá v roku 2014 by mala dosiahnuť v tomto roku tempo rastu na úrovni 2,1 percenta.

V rámci verejnej správy v tomto roku vzrástli platy 360–tisíc štátnych zamestnancov. Vláda sa s odborármi dohodla na 2,5–percentnom zvýšení platov pre úradníkov, zamestnancov sociálnych domovov, sestričky, policajtov či hasičov. Ak úradník do vlaňajška podľa štátnych štatistík zarábal priemerne 800 eur, plat mu v tomto roku stúpne o 20 eur.

Väčšou prioritou pre vládu sú učitelia. Tým v tomto roku 2015 rastú platy až o 5 percent. Platy na základných a stredných školách sú momentálne priemerne 850 eur a po valorizácii stúpli asi o 42 eur mesačne. Polepšili si aj nízkopríjmoví zamestnanci. Minimálna mzda sa totiž od 1. januára zvýšila o 7,95 percenta z 352 eur na 380 eur mesačne, teda o 28 eur. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa ministerstva práce dotklo 110 270 pracov­ných miest.

Podpora ekonomiky z Bruselu

Podporiť európsku ekonomiku a zabrániť prepadu do deflácie sa aktuálne svojimi poslednými krokmi snaží Európska centrálna banka. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala od marca ECB tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať do septembra 2016 vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Deflácia nevyhovuje biznisu.

Ešte vlani ECB znížila svoju základnú úrokovú sadzbu na nové rekordné minimum 0,05 percenta z úrovne 0,15 percenta. Tým sa znížili úroky na hypotékach či úveroch aj pre bežných ľudí. Depozitnú sadzbu, za ktorú si v nej krátkodobo ukladajú peniaze komerčné banky, navyše zrazila ECB hlbšie do záporného pásma.

Brusel si takisto aktuálne veľa sľubuje aj od tzv. Junckerovho balíčka, cez ktorý chce v najbližších troch rokoch napumpovať do investícií v členských štátoch EÚ až 315 miliárd eur.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #Slovensko #HDP