Paraskevopulos to v stredu vyhlásil v rozhovore s televíznou stanicou Antenna TV. Nemecko tému náhrad vojnových škôd považuje za uzavretú.
Prípad sa týka masakry v gréckej obci Distomo, kde nacisti v júni 1944 zavraždili 218 ľudí. Grécky najvyšší súd v roku 2000 rozhodol v prospech tých, čo prežili a ich rodín s tým, že by mali byť odškodnení, verdikt ale zatiaľ nebol vykonaný, uviedol grécky denník Kathimerini.
„Zákon stanovuje, že realizácia rozhodnutia najvyššieho súdu sa deje na základe nariadenia ministra spravodlivosti. Myslím, že by toto povolenie malo byť udelené, a ja som pripravený ho dať, bez ohľadu na všetky prekážky,“ vyhlásil grécky minister. „Pravdepodobne sa budú musieť uskutočniť nejaké rokovania s Nemeckom,“ dodal.
Paraskevopulos svoj zámer prvýkrát oznámil v utorok počas debaty v gréckom parlamente. Pred poslancami uviedol, že by mal byť vytvorený výbor, ktorý bude mať na starosti vojnové reparácie aj vymáhanie vrátenia pamiatok. K téme sa v utorok vyjadril aj premiér Alexis Tsipras, podľa ktorého je jeho vláda odhodlaná usilovať sa o získanie vojnových reparácií od Nemecka.
Podľa Tsiprasa je otázka vojnového odškodnenia „veľmi citlivá“. Premiér pritom túto tému nepriamo spojil s rokovaním medzi Gréckom a jeho medzinárodnými veriteľmi ohľadom splácania úverov. „Grécka vláda sa bude snažiť, aby dodržala svoje záväzky. Musí ale tiež dodržať svoje nesplnené záväzky voči Grécku a gréckemu ľudu,“ uviedol šéf kabinetu.
Spory o odškodnenie už niekoľkokrát narušili nemecko-grécke vzťahy. Berlín dáva opakovane najavo, že túto záležitosť považuje za uzavretú. Najnovšie tento týždeň nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier pri stretnutí so svojím gréckym kolegom Nikosom Kotziasom požiadavky na vyplatenie odškodného odmietol. Všetky otázky ohľadom reparácií za druhú svetovú vojnu sú podľa Steinmeiera právne uzavreté.
„Sme presvedčení, že otázka reparácií a náhrad, už bola právne a politicky vyriešená,“ uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. „Mali by sme sa sústrediť na aktuálne otázky,“ dodal. Podľa hovorcu ministerstva financií nie je dôvod, aby sa o reparáciách začali rozhovory medzi Nemeckom a Gréckom. Požiadavka Atén je vraj len snahou odpútať pozornosť od vážnych finančných problémov, ktorým krajina čelí.
V prípade Distomo v minulosti vydali množstvo protikladných súdnych verdiktov. V roku 1997 grécky súd prisľúbil pozostalým takmer 29 miliónov eur. O päť rokov neskôr ale grécky osobitný súd rozhodol, že nie je v právomoci gréckej justície, aby si od Nemecka vynucovala odškodnenie pre grécke obete nacistickej perzekúcie. Nemecký najvyšší súd právny nárok na odškodnenie zamietol. Nemecký štát podľa neho zodpovedá za platby reparácií za vojnové zločiny štátom, nie však súkromným osobám.
K masakre v dedine Distomo v strednom Grécku došlo 10. júna 1944. Rozbuškou bol útok gréckych odbojárov na motorizovanú kolónu jednotky SS. O život vraj vtedy prišlo niekoľko nemeckých vojakov. Napadnutá skupina sa po odrazení útoku stiahla do blízkej dedinky Distomo. Rozzúrení vojaci prechádzali cez obec dom od domu a vraždili každého, kto im prišiel do cesty. Z pokojnej dediny, ležiacej neďaleko slávnej delfskej veštiarne, ostali len obhorené ruiny.